Ak by sa grécke referendum naozaj uskutočnilo, môže dramaticky zmeniť fungovanie celého štátu. Štát by totiž bez medzinárodnej finančnej injekcie nemal na dôchodky či platy v štátnej správe. Gréci by pravdepodobne prišli aj o úspory v bankách. „Nie“ pomoci by malo výrazne negatívne dosahy aj na celý rad iných krajín.
Bez dôchodkov
Grécko má peniaze na chod štátu približne do polovice decembra. „Dovtedy by malo byť schopné platiť mzdy svojim zamestnancom a vyplácať dôchodky,“ tvrdí Martin Prokop, analytik finančných trhov z Next Finance. „Veľké splátky istiny dlhu čakajú Grécko až v druhej polovici decembra, minimálne dovtedy by bez ďalších prostriedkov pravdepodobne dokázalo vydržať,“ spresňuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Obrovský by bol dosah na všetkých bežných ľudí. „Krach Grécka by znamenal i krach jeho bankového sektora. To by zničilo úspory gréckemu obyvateľstvu. Krajina by sa prepadla ešte do hlbšej recesie,“ tvrdí Prokop. Došlo by tiež k zastaveniu vyplácania dôchodkov či iných štátnych dávok. „Vyvolalo by to kolaps a rozvrat celej gréckej ekonomiky,“ varuje prognostik Centra pre štúdium európskych politík Cinzia Alcidi. „Samozrejme, dôsledky by sa rozšírili do ďalších štátov,“ dodáva pre HN. Okrem toho, Grécku by už, ako zdôrazňuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák, nikto nepožičal a výdavky by muselo škrtať ešte krutejšie, než teraz požaduje eurozóna.
Bankrot Grécka však podľa neho zvrátiť nemožno – otázkou je iba to, či bude riadený alebo neriadený s odchodom z európskych štruktúr. Európski lídri totiž dali premiérovi Papandreovi jasne najavo, že ak sa bude v Grécku konať referendum, musí byť o zotrvaní krajiny v eurozóne. A koniec eura v štáte by takmer s istotou znamenal aj „vyhadzov“ z Európskej únie.
Dôkaz slobody?
Referendum o prijatí medzinárodnej pomoci, ktorého iniciátorom je premiér George Papamdreou, vyvolalo kontroverzné reakcie aj v jeho vlastnej strane – včera ho niekoľko jej členov vyzvalo na odstúpenie z funkcie. Informácie o tom, že sa kresla premiéra vzdáva sám, však večer dementoval. Referendum však podľa Alcidiho z CEPS „jednoznačne je o tom, či Grécko zotrvá v eurozóne alebo ju opustí“. „Už teraz je jasné, že ak Gréci neakceptujú záchranný plán, scenár neriadeného bankrotu sa stane takmer istým,“ dodáva Alcidi pre HN.
Súčasné dianie v Grécku a celej eurozóne je podľa Alcidiho silným historickým momentom. Dokazuje totiž silu jednotlivých krajín. „Je jedno, aké zmluvy či dohody sú podpísané, národy ostávajú suverénne a potenciálne ktorákoľvek krajina môže eurozónu či Európsku úniu opustiť,“ zdôrazňuje Alcidi. František Kvarda