Ešte v novembri minulého roka tvrdil šanghajský ekonóm Andy Xie, že čínska realitná bublina dávno praskla. Problémy na trhu s nehnuteľnosťami v Číne sú ale závažnejšie, než akými pred vypuknutím finančnej krízy čelil realitný trh v USA, písalo sa nedávno vo Financial Times. Aký názor má dnes menový stratég Saxo Bank Andrew Robinson?
Kedy praskne realitná bublina v Číne?
Už boli podniknuté kroky na skrotenie špekulatívneho nárastu cien nehnuteľností, ktoré obmedzujú poskytnutie druhých a tretích hypoték. Došlo aj k zníženiu úverov poskytovaných developerom atď. Ceny nehnuteľností od septembra minulého roka klesajú, takže táto bublina sa skôr zmenšuje, než rastie.
Aký reálny je rast čínskeho HDP o 7,5% v roku 2012?
Čína si konečne uvedomila, že dôraz na export nemôže byť jediným hnacím motorom ekonomiky. Nižšie hospodárske ciele poskytujú úradom viac flexibility v presadzovaniu ďalších cieľov ako je zlepšenie zdravotnej starostlivosti, redistribúcia bohatstva a ďalšie. Majte na pamäti, že ciele pre rast boli v posledných desiatich rokoch každoročne prekonané (niekedy menej, niekedy viac), takže áno, rast o 7,5% pre rok 2012 je realistický.
Výrobňu sveta "Made in China" má čoskoro nahradiť "Made in Vietnam" - kedy k tomu dôjde?
Hrozba "nových ázijských" ekonomík rastie - pracovná sila je stále dynamickejšia (a lacnejšia, pretože občania Číny požadujú vyššie mzdy, aby dosiahli na vyšší životný štandard). Navyše pozorujeme pokračujúci odklon od čínskeho exportu (v súlade s vyhlásenou politikou) a to všetko uvoľňuje priestor ostatným ekonomikám.
Smeruje skutočne Čína k politicky proklamovanej "znalostnej ekonomike"?
Tendencia tu skutočne je, ale posun v postoji (a vo vedomostiach) je beh na dlhú trať.
Aké sektory budú hlavným ťahúňom čínskej ekonomiky v nasledujúcich rokoch?
Čína sa bude naďalej sústreďovať na infraštruktúrne projekty, ktoré ale budú prepracovanejšie (žiadne cesty do nikam alebo mosty cez nič). Investície a vývoj na železnici by sa mali po krátkej prestávke, ktorá prišla vlani po nehode vlastného rýchlovlaku, opäť zdvihnúť.
Je čínsky mix "komunizmu s posilňujúcimi prvkami kapitalizmu" dlhodobo udržateľný?
Zlatý stred predstavuje to "najlepšie z oboch svetov". Zvyšujúce sa rozdiely v bohatstve však vytvárajú v Číne napätie a nedávne politické snahy mieria práve týmto smerom. Počkajme a uvidíme, či je to dosiahnuteľné.
Aký dopad na Čínu bude mať prípadný krach eurozóny?
Exportná ekonomika Číny už spomalenie tohto regiónu pocítila. S ohľadom na investície síce Čína apeluje na Európu, aby dala svoje hospodárstvo do poriadku, aby mohli investície pokračovať, avšak vďaka snahe diverzifikovať (aj mimo USA) budú pravdepodobne čínske investície do Európy rásť (aj keď pomalšie).
Bude Čína v roku 2030 najväčšou svetovou ekonomikou?
Všeobecne sa verí v to, že v roku 2030 budú snahy o zvýšenie domáceho dopytu a zníženie závislosti na exporte uvedené do praxe a budú fungovať. Zjavným rozdielom je veľkosť oboch ekonomík, ale dôležitú úlohu zohráva aj demografický vývoj. V USA je populácia a pracovná sila staršia v porovnaní s mladou pracovnou silou v Číne.
|
Andrew Robinson - Andrew Robinson teraz pracuje ako forexový stratég Saxo Bank. |
FOTO: Nenaplnený čínský sen o realitnom boome. Opustený detský svet straší Peking
Wonderland. Zábavný park mal byť najväčším v Ázii. Obostavať 123 hektárov poľnohospodárskej pôdy sa ale nepodarilo, zostali len ruiny.
Peniaze na stavbu došli v roku 1998. Neuspel ani pokus o znovuobnovenie výstavby v roku 2008.
Zábavný areál nemal licenciu na žiadnu z Disneyho postavičiek, vytvoril si teda svoje vlastné.
Priestor zábavného parku je bežne prístupný. Pod nedostavaným "detským hradom" sa dnes pestuje kukurica. Pôda určená pre zábavu musela ustúpiť farmárom.
Už v novembri minulého roka tvrdil šanghajský ekonóm Andy Xie, že čínska realitná bublina už dávno praskla, developeri podľa neho vyčerpali všetky cesty, ako si požičať kapitál.
Problémy, s ktorými sa v súčasnosti potýka s nehnuteľnosťami trh v Číne, sú závažnejšie, než akým pred vypuknutím finančnej krízy čelil realitný trh v USA, písalo sa nedávno vo Financial Times.
Spoločnosť Rignwood, ktorá s výstavbou Wonderland v roku 1996 začala, nemá v pláne dokončenie a dokonca ani likvidáciu parku. Budovy chátrajú.
Zábava ustupuje poľnohospodárom. Nedostatok peňazí na výstavbu urobil z pýchy čínskeho zábavného priemyslu oranisko.
Miestna tlač trochu ironicky píše: "Wonderland sa vďaka svojej ponurej atmosfére skutočne stáva turistickým lákadlom, nielen pre obyvateľov Pekingu."
Najčastejšie sa medzi ruiny Wonderlandu vydávajú študenti, fotografi a umelci hľadajúci na tomto mieste inšpiráciu pre svoju tvorbu.
Pod ruinami stojí niekoľko igelitových chatrčí. Pestuje sa tu kukurica, pri vstupnej bráne behá niekoľko sliepok.
Areál stráži tajomný Číňan na elektrickom skútri. Upozorňuje na sriktný zákaz vstupu do budov, v prehliadke ich okolia ale nebráni.
"Ekonomika Číny je ako neovládateľný rýchlovlak, ktorý môže kedykoľvek vykoľajiť," hovorí ekonómka He Qinglian.