StoryEditor

Grécko ide vyjednávať o odpustení dlhu

13.12.2011, 07:36
Autor:
ČTKČTK
Zadlžené Grécko chce vyjednať s bankami dohodu o odpise dlhu do konca januára.

Grécko chce viesť rokovania s Európskou úniou, Medzinárodným menovým fondom a zástupcami bankových veriteľov rýchlym tempom. Dohodu s bankami o výmene svojich dlhopisov za nové by chceli Atény vyjednať do konca januára, ako v krajine začne naplno predvolebná kampaň.

Povedal to grécky minister financií Evangelos Venizelos potom, čo začal nové rokovania so zástupcami veľkých zahraničných inštitucionálnych a súkromných veriteľov. "Chceme postupovať hladko a maximálnou možnou rýchlosťou," povedal Venizelos po oddelených stretnutiach s šéfom bankovej lobby IIF Charlesom Dallarom a s inšpektormi EÚ a MMF.

V rokovaniach Grécku pôjde o dohodu na novej pomoci v objeme 130 miliárd eur a na dobrovoľnej výmene štátnych dlhopisov s bankami. Súkromní veritelia v októbri pristúpili na návrh eurozóny, aby zvýšili odpisy hodnoty vlastnených gréckych štátnych dlhopisov z pôvodne dohodnutých 21 percent na 50 percent. Bude to formou výmeny doterajších dlhopisov za nové s nižšou nominálnou hodnotou. Odpisy by mali znížiť grécky štátny dlh do roku 2020 na 120 percent hrubého domáceho produktu z tohtoročných viac ako 160 percent.

Teraz sa však musia dojednať podrobnosti, najmä úroky nových dlhopisov, čo bude kľúčom pre to, koľko skutočne Grécko ušetrí a aké budú skutočné náklady bánk. Zdroj z bankových kruhov informovaný o rokovaniach agentúre Reuters povedal, že obe strany našli v niektorých veciach spoločnú reč.

Inšpektori takzvanej trojky veriteľov, teda Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a európskej centrálnej banky, sa pri svojej novej návšteve zamerajú na prípravu pomoci dohodnutej v októbri a posúdenie vplyvu plánu výmeny dlhopisov na banky. Budú rokovať do konca týždňa a v januári prídu znovu.

Grécku sa tento mesiac podarilo odvrátiť bankrot po tom, čo zahraniční veritelia odsúhlasili uvoľnenie ôsmich miliárd eur zo sľúbenej pomoci. Vlani v máji sa stalo prvou krajinou eurozóny, ktorá musela požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc, aby sa vyhla riziku platobnej neschopnosti. Krajina dohodla trojročný úver v objeme 110 miliárd eur a v októbri dohodla s eurozónou a MMF druhý záchranný program za 130 miliárd eur.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financie-a-burzy, menuAlias = financie-a-burzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
25. apríl 2024 00:09