Ten krátko pred hlasovaním zopakoval, že hlavnou úlohou jeho tímu bude pokračovať v ekonomických reformách sprevádzaných úspornými opatreniami.
Vládu vo 300člennom parlamente podporilo 255 poslancov, 38 bolo proti a sedem sa zdržalo hlasovania. Podľa očakávania dôveru dala kabinetu väčšina poslancov Panhelénského socialistického hnutia (PASOK) a konzervatívnej Novej demokracie (ND) a tiež zástupcovia dvoch ďalších pravicových strán. Ľudová ortodoxná výzva (LAOS), ktorá je označovaná za krajnú pravicu, sa bude podieľať na vláde. Ďalšia pravicová strana Demokratické spojenectvo (DISY), zložená z odpadlíkov z ND, vyslovila podporu bez nárokov na miesta v kabinete. Naopak proti boli najmä komunisti a odpadlíci z PASOK.
Papadimos tesne pred hlasovaním prejavil optimizmus ohľadom toho, že eurozóna prekoná súčasné problémy. Vyhlásil, že Európsky fond finančnej stability (EFSF), ktorý má pomáhať krajinám pred bankrotom, potrebuje rozšíriť svoje možnosti pôsobnosti, a že v eurozóne je potreba "radikálnejších intervencií".
Grécka vláda podľa svojho šéfa stojí pred titánskou úlohou úplne neprimeranej dĺžke mandátu, ktorý jej bol politickými dohodami prisúdený. "Nemožno preto mať prehnané očakávania, "podotkol Papadimos.
"Musíme uplatňovať takú nevyhnutnú politiku, aby Grécko ďalej bolo v eurozóne, až eurozóna vyjde z krízy. Zázračné riešenia neexistujú, "povedal tiež Papadimos potom, čo poslancom vysvetlil nevýhody návratu k gréckej mene drachme, ktorá by sa razom znehodnotila a zapríčinila v krajine vysokú infláciu.
Nová vláda má podľa priania konzervatívcov fungovať len do februára, kedy sa majú konať predčasné parlamentné voľby. Krajná pravice to ale dnes už spochybnila s tým, že nevidí dôvod, prečo by vláda nemala pokračovať do konca riadneho volebného obdobia. Takýto názor viac-menej zastávajú i socialisti a tiež konzervatívny odpadlíci.
Teraz kabinet podporuje 85 percent poslancov a sympatizuje s ním aj 75 percent verejnosti, je ale otázka, ako dlho to vydrží, keď bude vláda nútená pokračovať v šľapajach predchádzajúceho socialistického kabinetu Jorgosa Papandrea, ktorý s nepopulárnymi úspornými opatreniami začal.
Najväčšou komplikáciou pre Papadimosovu vládu je naďalej postoj predsedu konzervatívny Novej demokracie (ND) Antonisa Samarasa. Ten síce sľúbil podporu kabinetu, aby umožnil Grécku získať osem miliárd eur z celkovej pôžičky 110 miliárd zo strany eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF), ale zároveň zopakoval svoju požiadavku, aby vláda začala rastovú politiku - teda investície namiesto ďalších úspor požadovaných eurozónou.
Ak staronový minister financií Evangelos Venizelos vyjadril nádej, že eurozóna uvoľní ďalšie osmimiliardovou časť zvýhodnených pôžičiek už vo štvrtok, predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker dnes pred poslancami Európskeho parlamentu zdôraznil, že rozhodnuté bude až koncom mesiaca. Do tej doby bude eurozóna čakať na list Papadimosa o presných plánoch gréckej vlády, od ktorej Európania očakávajú pokračovanie v štrukturálnych zmenách ekonomiky.
Papadimos v tejto súvislosti povedal gréckym poslancom, že nestačia záruky jeho vlády, ale aj politických síl, ktoré ju podporujú, pretože eurozóna sama na seba tiež berie záväzky v trvaní mnohých rokov.
Prvé upozornenie, že nová grécka vláda to nebude mať ľahké ani s odbormi, sa objavilo ešte pred dnešným hlasovaním o dôvere, keď odbory elektrárenského podniku DEI prerušili na štyri hodiny prísun elektriny do budovy ministerstva zdravotníctva. Protestovali tak proti zvláštnej dani z nehnuteľnosti, ktorú sú nútení platiť majitelia spolu s účtami za elektrinu.
Odbory zdôraznili, že samotný štát, teda jeho ministerstvá aj iné úrady, dlhuje DEI za energiu 141 miliónov eur, ale namiesto toho, aby sa ponáhľal so splnením svojich záväzkov, núti firmu vypnúť prívod prúdu tisíckam domácností, ktoré nemajú na zaplatenie tejto dane.
Grécko dnes začína rokovania s bankami a ďalšími súkromnými veriteľmi o odpise časti svojich dlhov. Dohoda s nimi je neoddeliteľnou súčasťou druhého medzinárodného záchranného plánu v hodnote 130 miliárd pre takmer bankrotujúcu krajinu, ktorej nebude stačiť prvý balík pomoci v hodnote 110 miliárd.