V Taliansku začína byť znova poriadne horúco. Po tom, ako minulý týždeň ohlásil svoje odstúpenie ekonomickou tlačou vyzdvihovaný technokrat Mario Monti, do reflektorov médií sa znovu dostáva milovaný i nenávidený toreádor talianskej politiky Silvio Berlusconi. A na plné obrátky roztáča staré známe čarovné koleso populizmu.
„Chcem vyhrať,“ sebavedomo povedal Berlusconi magazínu Foreign Policy. Nové voľby sa majú konať niekedy na jar budúceho roka, Mario Monti chce totiž v úrade zotrvať, až kým nebude schválený nový rozpočet. Svet si teda na to, či sa Berlusconi stane po štvrtý krát talianskym premiérom, ešte počká. Analytici však už teraz varujú, že ak sa tak stane, negatívne následky si neponesie len Taliansko, ale aj celá Európa.
Vládna kríza v podstate začala úplne banálne – televíznym vyhlásením ministra hospodárstva Corradu Passeru, podľa ktorého si „Taliansko nemôže dovoliť urobiť krok späť“. Nenarážal pritom na nič iné ako Berlusconiho stranu Popolo della Libertà. Reakcie na seba nenechali dlho čakať a výsledkom bolo to, že Berlusconi prestal v parlamente podporovať technokratickú vládu Montiho, ktorý v zapätí ohlásil svoju rezignáciu.
Berlusconi sa na svoj comeback usilovne pripravoval. Už pred časom vyhlásil, že „čoskoro vytiahne z klobúka dinosaura“. A tým dinosaurom má byť sám. Krajina je už roky sužovaná slabým hospodárstvom a stúpajúcou nezamestnanosťou, ktorá najmä medzi mladými dosahuje až rozmery epidémie. Mnohí sú preto Berlusconiho jednoduché riešenia náchylní počuť.
„Budem ho voliť,“ povedala denníku Handelsblatt nemenovaná milánska dôchodkyňa. „Je najdôveryhodnejší zo všetkých talianskych politikov.“ Aj tento výrok dokazuje, že zatiaľ čo ekonómovia nad Berlusconim lámu palicu, u obyčajných ľudí má stále veľkú podporu. A nezmenili na tom nič ani jeho škandálne „bunga bunga aféry“.
Nenecháme sa dirigovať Nemeckom – tak by mohol znieť leitmotív Berlusconiho kampane. Zvlášť silnú protinemeckú rétoriku si všimla už aj nemecká tlač. Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung Berlusconi všade hlása, že „Nemecko si žije nad pomery na úkor zvyšku Európy.“ Príčinou krízy v Taliansku je podľa neho vláda Maria Montiho. „Monti je len bábka v rukách Angely Merkelovej a Taliansko zatiahol pod jej vedením do recesie,“ povedal médiám. Proti takejto rétorike sa už oficiálne ohradil aj nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle. S obavami sledujú Berlusconiho comeback aj ostatní európski lídri.
A hoci kredibilita samotného Berlusconiho je veľmi sporná – kvôli daňovým únikom bol dokonca odsúdený milánskym súdom, vo voľbách môže stále uspieť. Popularita jeho strany síce dlhodobo klesá a v súčasnosti sa pohybuje medzi dvanástimi a dvadsiatimi percentami (podľa agentúry na prieskum verejnej mienky), v prostredí rastúceho europesimizmu a únavy zo škrtov môže uspieť. Na scéne je však nová ľavicová strana „Hnutie piatich hviezd“, ktorá sa pod vedením bývalého komika Beppe Grilla dostala dokonca na druhú priečku v popularite. Vyše polovica Talianov je však nerozhodnutá alebo neplánuje voliť, a preto sa môže stať, že ak sa Berlusconimu podarí pritiahnuť len časť z tejto skupiny, voľby vyhrá.
Reakcie trhov pritom nenechali na seba dlho čakať. Spread medzi talianskymi a nemeckými dlhopismi okamžite prekročil hranicu 300 bázických bodov a reagoval tak na Berlusconiho výroky, že sa vrátil, aby „zachránil ekonomiku Talianska.“ Situáciu majú v rukách obyčajní Taliani. Od ich hlasov totiž závisí, či krajinu znovu vydajú napospas „Silviosaurovi“.