Nedobytná bude nakoniec viac než tretina z celkovej sumy desiatok miliárd eur zaslaných štátom na plánovanú záchranu bankového sektora.
Odhaduje to vo svojom ekonomickom komentármi denník El País, ktorý upozorňuje na to, že si krajina na záchranu bánk draho požičiava na trhoch alebo v rámci pomoci od EÚ výmenou za plnenie prísnych podmienok.
Schodok verejného rozpočtu Španielska tento rok vrátane započítania pomoci pre bankový sektor bude činiť 7,4 percenta hrubého domáceho produktu. Bez pomoci pre banky dosiahne 6,3 percenta HDP, ako vláda pôvodne plánovala. Uviedol to cez víkend minister financií Cristóbal Montoro.
Ak sa vezmú do úvahy platby pre banky, predstavoval rozpočtový deficit za minulý rok 9,4 percenta HDP namiesto doteraz uvádzaných 8,9 percenta HDP.
O Španielsku sa teraz na trhoch špekuluje ako o horúcom kandidátovi na finančnú pomoc formou nákupu dlhopisov Európskou centrálnou bankou.
Na dôchodky nie je, pre banky áno
"Kto zaplatí účet? Tí ako vždy. Ten, kto platí, má právo vedieť, kto dostane jeho peniaze a prečo. Občania vidia, ako štáť škrtá výdavky na zdravotníctvo a školstvo, a pritom zachraňuje banky, čo vyvoláva vlnu nevôle. A zmätky, ktoré okolo toho panujú, ju ešte prehlbujú, "píše v komentári španielsky denník.
Dopady škrtov sú pritom citeľné a vyvolali minulý týždeň rozsiahle demonštrácie v Madride a ďalších mestách. V návrhu rozpočtu na rok 2013 kvôli škrtom chýba asi 2,5 miliardy eur na valorizáciu penzií podľa inflácie, ako s ňou počíta zákon. Vláda ani na priamu otázku nechce povedať, či valorizovať bude, alebo nie. Škrty sa dotýkajú aj vdovských a sirotských dôchodkov.
Minulý piatok vláda oznámila, že požiada EÚ o 40 miliárd eur na záchranu bánk. To ale nie sú prvé peniaze pre banky. Minister financií Cristóbal Montoro priznal, že štát za banky v minulosti zaplatil 16,6 miliardy. Montoro povedal, že tieto peniaze "sa vrátia".
Viac ako tretina pomoci sa nevráti
Lenže tu začínajú pochybnosti, píše El País. V tejto fáze krízy sa dá ťažko odhadnúť, o koľko príde štát (občania), aby zabránili krachu bánk. Ale bude to veľká kopa peňazí.
Zatiaľ sú v nenávratne injekcie do záchrany ústavov Unni a Banca Civic, asi 2 miliardy. Ďalšie, asi 1,4 mld, sa považujú za stratené v Caja Espaňa, keď dokončí jej kúpu Unicaja. K tomu je potrebné pripočítať miliardu pre Banco de Valencia, čo bude asi prvá banka, ktorá sa pre výstrahu rozseká na kúsky a predá. Títo mŕtvi dohromady budú stáť 4,4 miliardy.
Ďalšie stratené peniaze: 400 miliónov pre Cajasur (prevzala ju BBK) a 5,25 mld na pomoc CAM, ktorú kúpila finančná skupina Sabadell. Tým sa dostávame na okrúhle číslo 10 miliárd eur, bilancuje denník.
Ale bude to viac. Štát priznáva, že záchranný bankový fond FROB prišiel o 11 miliárd v rokoch 2010 a 2011 pri záchrane Bankie, banky Novagaliciao a CatalunyaCaxia, takže suma šplhá na v začiatku spomínaných 21 miliárd, ktoré pôjdu veľmi ťažko získať späť, skôr je to úplne nemožné.
Z tejto sumy patrilo 5 miliárd do fondu garancie vkladov. Pre porovnanie, autonómnej oblasti škrtol výdavky a zdravotníctvo a vzdelanie vo výške 13 miliárd, 21 miliárd zodpovedá celkovému ročnému výberu nepriamych daní v Španielsku.
Bude to všetko? Španielske banky budú v prípade naplnenia najhoršieho scenára ekonomického vývoja potrebovať dodatočný kapitál v sume 59,3 miliardy eur, uviedol v piatok audit spoločnosti Oliver Wyman. Ak sa budú predávať, koľko sa za ne dostane. Polovica?
Otázkou teda je, prečo ich nenechať skrachovať ako Lehman Brothers? Teória hovorí, že by to vyvolalo paniku, zrútenie finančného systému, ľudia by bežali do banky vybrať peniaze. Peniaze, ktoré tam nie sú, pretože sa požičali, investovali atď.
Existuje jedno porovnanie, v rokoch 1993 a 1994, pri kríze banky Banesto, sa prišlo o 30% finančnej injekcie, teda okolo miliardy eur. Rozdiel je v tom, že vtedy ekonomika oživovala a nešlo o krízu celého sektora, ale len jedného ústavu, uzatvára El País