Zvyšujúca sa spotreba ľudstva urobila aj z rybieho mäsa lukratívnu komoditu. Tuniak o váhe dvoch ošípaných sa v Japonsku predal za 15 miliónov korún. Podobne aj s inými surovinami sa už dnes čulo obchoduje, investori sa na nich snažia zbohatnúť pomocou špekulácií na budúci nedostatok.
Pätnásť miliónov po prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát. Japonský reštauratér Kijoši Kimura v aukcii na tokijskej rybej burze začiatkom januára vydražil čerstvo ulovených tuniakov modroplutvých o váhe dvoch ošípaných - 269 kilogramov ťažká ryba sa razom stala tou najdrahšou na svete. Kimura vyšla na takmer tri štvrte milióna dolárov. A skončí, ako väčšina tuniakov na svete, na japonských tanieroch, najmä v obľúbenom sushi.
Zaplatená suma verne odráža fakt, akým vzácnym a nedostatkovým tovarom začína tento druh tuniaka byť. Tuniak obyčajný (zvaný tiež modroploutvý) je kriticky ohrozený vyhynutím, a odhady, dokedy by mohol byť lovom úplne zlikvidovaný, sa pohybujú v jednotkách rokov. Čo, brané trochu cynicky, robí z tuniaka - okrem iných a bežnejšie obchodovaných komodít - pomerne vzácny tovar, na ktorého budúcom nedostatku by sa dalo dobre zarobiť.
Keď automobilka rybárči
Vycítil to zrejme aj japonský koncern Mitsubishi, inak známy najmä ako výrobca automobilov. Ten tuniaka vo veľkom skupuje (v Japonsku mu patrí dokonca až 40 percent trhu) a časť vykúpeného mäsa v hlboko zmrazenom stave uchováva. Odhaduje sa, že ročne takto uskladní až dvadsaťtisíc ton rybieho mäsa. Keď tuniak skutočne vyhynie, bude sa "posledné mäso na svete" v Japonsku vyvažovať zlatom. Práve v japonských žalúdkoch teraz končí zhruba osemdesiat percent celosvetovej spotreby tohto chutného mäsa. "Ide o typickú špekuláciu na budúci nedostatok. Ľudia si už od čias antiky potrpia na drahé jedlo, chcú špeciality, majú radi exkluzívny tovar. Či už zlato, diamanty, alebo napríklad práve mäso tuniaka," podotýka klimatológ a geológ Václav Cílek.
Túto "špekuláciu na vyhynutie" však samo Mitsubishi odmieta. "Rybárska sezóna na lov tuniaka modroplutvého je veľmi krátka, rybu preto zmrazujeme hlavne preto, aby sme boli schopní zaistiť dostatočné dodávky v priebehu celého roka," povedali zástupcovia firmy britskému denníku Independent. "Tuniak je pre Japoncov veľmi cennou potravinou, je základom našej národnej kuchyne a musíme dbať na to, aby sme tento zdroj potravy udržali aj pre budúcnosť," hovorí síce japonský obchodník Tsukudži Uoičiba, ale realita je celkom iná.
Populácia tuniaka modroplutvého sa celosvetovo rýchlo zmenšuje. Posledný pokus, ako zabrániť priemyselnému rybolovu, stroskotal v roku 2010 na konferencii o obchodovaní s ohrozenými živočíšnymi druhmi v katarskej Dauhe na odporu mnohých krajín, ktoré poukazovali najmä na hrozbu straty pracovných miest a ekonomické dôsledky. Vtedajšie obavy dobre ilustruje výrok zástupca talianskych rybárov Giusseppeho Saraceno: "Zákaz by mal devastujúci dopad na celé odvetvie. Ešte viac by to poškodilo už takto slabú ekonomiku južného Talianska. Ľudia tu tuniaky lovia po stáročia." Otázkou zostáva, ako dlho bude ešte čo loviť.
Maslo a panika
Tuniak, samozrejme, nie je bežnou komoditou, s ktorou sa obchoduje na svetových burzách, napriek tomu sa dajú na osude tejto ryby nájsť aj niektoré všeobecne platné princípy biznisu. "Špekulácia na budúci nedostatok nejakej komodity je pomerne bežná. Viacero takých špekulantov si však spáli prsty a len niekoľko z nich zbohatne," hovorí analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak.
"Ak napríklad práve Mitsubishi vo veľkom nakupuje a mrazí tuniaka, predpokladá, že jeho cena v budúcnosti vyletí prudko nahor. Ak budú mať pravdu, dosiahnu vysoký zisk," dodáva Tomčiak, podľa ktorého je však rovnako tak možný aj úplne opačný scenár: "Ani zmrazené mäso nemožno uchovávať naveky, do úvahy sú potrebné brať aj nezanedbateľné náklady s tým spojené. Takže sa nedá vylúčiť, že nakoniec mäso predajú pod nákupnou cenou." Podobne špekulovať na prudký rast ceny sa podľa neho oplatí iba vtedy, keď má človek prístup k neverejným informáciám. Napríklad z neoficiálnych vládnych správ vie, že sa chystá výrazná redukcia kvót na výlov.
Skôr skeptický k "tuniakovej špekulácii" je aj analytik X-Trade Brokers Jiří Tyleček. Podľa neho ide pri nedostatkových komoditách často skôr o umelo vyvolanú obavu a strašenie ľudí. "Komodita zvyčajne nikdy nedôjde. Keď niečoho ubúda, rastie cena, a to až do výšky, kedy sa už zvyčajne vyplatí nájsť a využívať iný materiál," hovorí. "Niečo sa nahradí horšie, niečo lepšie. Samozrejme, mäso tuniaka stopercentne nahradiť nedá, ale bude sa namiesto neho jesť niečo iné. Nemyslím si ani, že tuniak vyhynie, bude ho však tak málo, že sa už neoplatí komerčne ho loviť," dodáva Tyleček a ponúka príklad, ktorý je svetu medzinárodného obchodu s komoditami predsa len o dosť bližšie. "Predtým bolo pre svetový priemysel zásadné uhlie, to však z väčšej časti postupne vytlačila ropa. Teraz, ako cena reaguje na vyťažené množstvo ropy, sa hľadajú alternatívy aj k nej."
V oblasti potravín sa dajú nájsť aj iné "komodity na vymretie". Z globálneho hľadiska môže byť príkladom vzácny a trhom aj gurmánmi cenený kaviár.
Do pomyselnej škatuľky budúceho nedostatkového tovaru sa v poslednej dobe stále častejšie radí aj "obyčajná" voda. Podľa správy OSN sa za posledných päťdesiat rokov spotreba pitnej vody strojnásobila, a do roku 2025 vzrastie celosvetovo spotreba proti dnešku o štyridsať percent. V rovnakej dobe majú byť dve tretiny planéty ohrozené nedostatkom vody.
Článok vyšiel v týždenníku Ekonom.