Objem druhého záchranného balíka pre Grécko a účasť súkromného sektora na ňom sa pravdepodobne budú meniť, pretože očakávania, z ktorých pôvodná dohoda vychádzala, už neplatia. Povedal to dnes šéf Medzinárodného menového fondu (MMF) pre Európu Antonio Borges. Ako sa program upraví, bude na Európanoch a MMF je pripravený prijať akékoľvek ich rozhodnutie, dodal.
Európski lídri sa na mimoriadnom summite 21. júla dohodli na novom záchrannom pláne Grécka v objeme 109 miliárd eur s tým, že do projektu dobrovoľne vstúpi aj súkromný sektor. Veritelia uviedli, že v rámci druhého záchranného programu sú ochotní zo svojich investícií do gréckych dlhopisov odpísať 21 %. Odvtedy sa však podľa Borgesa situácia zmenila.
Druhý balík pomoci vychádzal z predpokladu, že Grécko sa už budúci rok vráti k hospodárskemu rastu, pričom sa počítalo s rastom hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 0,6 %. Okrem toho malo splniť určité podmienky v otázke rozpočtového deficitu, v privatizačnej oblasti a zrealizovať dohodnuté reformy.
Pretože mnohé z týchto podmienok sa nepodarilo naplniť, bude sa musieť meniť aj samotný záchranný program, dodal Borges. "Grécko je totiž v podstatne väčšej recesii než sa predpokladalo. To automaticky všetko mení - rozpočtové údaje či možnosti rastu, takže to bude znamenať aj iný program," dodal.
Zmeniť sa podľa Borgesa tak budú musieť aj podmienky účasti súkromného sektora na pomoci Grécku. "V MMF nemáme problém s tým, či výška odpisov zo strany investorov bude vyššia alebo nižšia, to je najmä otázka pre európske krajiny, ako sa rozhodnú," povedal zástupca fondu. Zároveň dodal, že ak sa rozsah odpisov zvýši, zníži sa záťaž pre daňových poplatníkov, zatiaľ čo menší rozsah odpisov automaticky zvýši podiel štátov, a teda daňových poplatníkov na záchrane Grécka.
Informovala o tom agentúra Reuters.