1 VÚB Kupón
Jeden z najväčších investičných privatizačných fondov založených pre prvú vlnu kupónovej privatizácie Všeobecnou úverovou bankou (VÚB). Banka prisľúbil akcionárom po skončení prvej vlny zaplatiť 12 000 Kčs. Trhová hodnota portfólia v čase rastu cien akcií dosahovala hodnotu približne 20 mld. Sk. Fond spravoval jeden z najprofesionálnejších tímov, ktorý pracoval ako správca v spoločnosti VÚB Invest. Postupne banka získala približne tretinu akcií fondu. Na odkúpenie akcií od akcionárov minula značné peniaze. Preto neskôr tretinu vo fonde od VÚB kúpila japonská investičná banka Nomura. V roku 1998 sa skoncentrovali vlastnícke pomery vo fonde a bol kúpený súkromnými investormi. VÚB Kupón sa premenoval na Strategia Invest, investičný fond a následne splynul s Interfin Group. Ten sa rozdelil na Intermark a Istrofin. Akcionármi spoločnosti Intermark sa dňom zápisu do obchodného registra stali spoločnosti AKS, a.s., Bratislava ( 22 % ), Penta Brokers (18 %), Slovenská poisťovňa (10 %), VÚB Invest Holding, a.s., Bratislava (3 %) a Greenacre Investment Fund Ltd. so sídlom na Cypre (2,5 %). Približne 160-tisíc zvyšných akcionárov sa stane akcionármi spoločnosti Istrofin. Obe firmy sú v likvidácii.
2. Slovcoupon fond.
Tento investičný fond založila rakúska poradenská spoločnosť EPIC, ktorá sa špecializovala na poradenstvo pri privatizácii v krajinách strednej a východnej Európy. Po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie viedla rakúska spoločnosť EPIC spor medzi s členmi štatutárnych orgánov, ktorí boli vo fonde. Tí sa rozhodli, že sa nebudú akceptovať toho, že EPIC nebude správcom fondu. Zmenili sídlo fondu a rozhodli sa, že fond bude samosprávny. Na jeho báze vznikla skupina spoločností Empiria Capital. Súdny spor sa skončil mimosúdnou dohodou. Ako vyplýva z prospektu emitenta cenných papierov, po koncentrácii vlastníckych podielov vo fonde sa fond premenil na holdingovú štruktúrou časti skupiny podnikov kontrolovaných podnikom Grabal Group. V roku 2010 spoločnosť zmenila formu akcií.
3 Prvá slovenská investičná privatizačná spoločnosť (PSIPS Banská Bystrica).
Investičný privatizačný fond PSIPS sľuboval po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie vyplatiť akcionárom fondu 20 000 Sk. Fond to chcel urobiť prostredníctvom zníženia základného imania fond, pretože ho nezaložila banka, alebo iná finančná inštitúcia, ktorá by mohla investovať do kúpy akcií fondu. Ministerstvo financií SR tento krok neschválilo a uvalilo na fond nútenú správu. Nútení správcovia sa niekoľko razy pokúšali prevziať fond do správy. PSIPS vyhral súdy s Ministerstvom financií SR. Koncom deväťdesiatych rokov sa podstatná časť hotovosti fondu previedla do spriaznenej spoločnosti v Českej republike, časť peňazí sa previedla do jedného z daňových rajov. PSIPS nesplnil prísľub akcionárom a v súčasnosti sa od roku 2000 fond nachádza v likvidácii
4 Karpaty
Investičný privatizačný fond Karpaty založila Slovenská poisťovňa. Istý čas bol v správe investičnej spoločnosti Istroinvest, ktorá spravovala niekoľko ďalších investičných privatizačných fond a mala vlastné podielové fondy. Akcionári fondu mali prisľúbených po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie 10 000 Sk. Peniaze vyplácala niekdajšia Istrobanka. Investičný fond Karpaty sa odčlenil od spoločnosti Istroinvest a stala sa samosprávnou spoločnosťou. Kontrolu nad fondom získalo niekoľko firiem, ktoré založili manažéri a členovia štatutárnych orgánoch investičného privatizačného fondu Karpaty. Akcie ostatných fondov založených Istroinvestom nakúpili zakladatelia skupiny Istrokapitál. Postupne od malých akcionárov odkúpili akcie fondov založených Istroinvestom a zlúčili ich. Akcie premenili svoju podobu na listinnú a firma sa presťahovala na Cyprus. Bola vlastníkom poštovej banky. Investičný fond Karpaty bol fondom, ktorý mal relatívne dlho licenciu. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť IFK.
5 Creditanastalt
Investičný fond Creditanstalt založila rakúska banka Creditanstalt. Fond mal najotvorenejšiu politiku voči akcionárom. Fond spravovala silná skupina mladých investičných bankárov. Sú napríklad autormi indexu Burzy cenných papierov v Bratislave SAX. Tak ako iné, ani tento investičný privatizačný fond sa nevyhol koncentrácii akciových podielov. Akcie fondu skúpila slovenská finančná a priemyselná skupina J & T Finance Group. V rámci verejného prísľubu odkúpila akcie malých akcionárov, ktorí prejavili záujem o odpredaj svojich akcií. Creditanastal bol premenovaný na Stredoeurópsku akciovú spoločnosť. Dematerializované akcie spoločnosti boli vymenené za listinné. Kto si ich nevymenil, jeho akcie boli predané v dražbe a bol vyplatený. Firma je súčasťou holdingu J & T Finance Group
6 IPF VSŽ a Slovenskej sporiteľne
Slovenská sporiteľňa s Východoslovenské železiarne Košice založili dva investičné privatizačných fondy, ktoré spravovala investičná spoločnosť Cassoviainvest. Išlo o fondy IPF I VSŽ –Sporiteľňa a IPF II VSŽ Sporiteľňa. Okrem toho spravovala Ferrofond. Cassoviainvest chcel so svojimi fondmi vystupovať najmä ako strategický, nie portfóliový investor. Jeho fondy sa však rozhodli, že odídu spod dohľadu Ministerstva financií SR už v roku 1996. Prvý fond bol zrušený bez likvidácie a v roku 1996 sa zlúčil so spoločnosťou Kierra so sídlom v Modre. Firma Kierra ukončila likvidáciu v roku 2007. Druhý fond bol zrušený bez likvidácie tým, že sa zlúčil so spoločnosťou Cassovia Credit. Ferofond sa zlúčil so spoločnosťou Eurotrade. O fondy sa rozdelili dve skupiny manažérov. Jedna skupina boli v tom čase manažéri VSŽ a druhá skupina boli manažérmi doterajšieho správcu fondov.
7. Fondy PSIS
Prvá slovenská investičná skupina (PSIS) založila pre prvú vlnu kupónovej privatizácie niekoľko fond investičných privatizačných fondov. Okrem to ako prvá správcovská spoločnosť založila podielové fond zamerané na zhodnocovanie finančných prostriedkov drobných investorov. Spravovala v polovici deväťdesiatych rokov najväčší podielový fond z hľadiska slovenského trhu Sporofond, ktorý investoval do finančných aktív. Súčasne však v roku 1995 sa spoločnosť dostala do nútenej správy a bola nútená viesť súdny spor s Ministerstvo financií SR. Po viac ako desiatich rokoch sa súdny spor skončil a spoločnosť bola odškodnená. Privatizačné fondy sa zlúčili do dvoch spoločností a ich manažéri postupne odkupovali ich akcie od drobných investorov na kapitálovom trhu. Fondy PSIS po zlúčení a transformácii vysutupovali ako V-Invest Holding a G-Invest Holding. V – Invest Golding v roku 1991 sa rozdelil na Privátny Holding, a.s. a Majetkový Holding, a.s. G-Invest holding zanikol zlúčením s Majetkovým Holdingom. Do skupiny PSIS patrí polovičný podiel v spoločnosti vydávajúcej denník Sme.
8 Reštitučný investičný fond
Tento fond založil Fond národného majetku SR. Jeho cieľom bolo vyplácanie podielov tým občanom, ktorí majú reštitučné nároky, ale ich majetok už neexistuje, mohli to byť napríklad zbúrané domy. Do Reštitučného investičného fondu sa vkladali podľa zákona 3 % akcií z každého fondu, ktorý išiel do prvej vlny kupónovej privatizácie. Do fondu investoval aj súkromný fond, ktorého podielnikom bol Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny sa ekonómiu. Tak ako iné fondy, ani tento fond sa nevyhol koncentrácii majetkových podielov. Kontrolu nad ním prevzali skupiny J & T Finance Group, Penta Investments a Istrokapitál. Po prevzatí fond sa RIF premenil na otvorený podielový fond. Pre akcionárov to znamenalo, že môžu vystúpiť z fondu, teda požiadať o to, aby ich fond vyplatil.
9 Tatrakupónfond
Tatra kupón fond založila Tatrabanka. Bol to Ďalší fond, ktorý vsadil na transparentné správanie sa voči jeho akcionárom. Poskytoval im včasné a kvalitné informácie. Spravovala ho spoločnosť Tatra Asset Managment. Tento fond pravidelne vyplácal akcionárom dividendy. Za prvé štyri roky existencie to bolo kumulovane 57 miliónov Sk. Jedna z menších slovenských finančných skupín sa pokúsila o prevzatie fondu a jeho následné rozparcelovanie. Vtedy sa zakladatelia rozhodli, že radšej kúpia všetky akcie Tatrakupónfondu od tejto skupiny a budú ho spravovať ďalej. Vďaka dôvere akcionárov Tatra Asset Managment otvoril ako prvá spoločnosť podielové fondy zamerané na drobných investorov.
10 Fondy Harvard Capital and Consulting
Harvard Capital and Consulting založil na Slovensku dva privatizačné fondy pre prvú vlnu kupónovej privatizácie – rastový a dividendový. Uvažoval o založení niekoľkých podielových fondov určených pre drobných akcionárov. Harvard Capital and Consulting prisľúbil akcionárom vyplatiť desaťnásobok investovanej sumy. Túto sumu vyplácal Fondy po skončení prvej vlny kupónovej jeden raz vyplatili dividendy. V roku 1996 sa privatizačné fondy zlúčili s akciovými spoločnosťami Prvá strategická a druhá strategická. Tie existujú dodnes a majú podiely v niekoľkých slovenských podnikoch. Medzi hlavné investície patrili podniky Chemolak Smolenice a Plastika Nitra. S akciami transformovaných fondov sa obchoduje. Jeden z fondov vlastnil istý čas akcie firmy Perex, vydavateľa denníka Pravda.
11 Fondy Poľnobanky
Poľnobanka, a.s. pre prvú vlnu kupónovej privatizácie založila dva investičné privatizačné fondy Agrofond a Biofondy. S ich akciami sa dalo obchodovať aj na Burze cenných papierov v Bratislave. Správca fondov založil dodnes najúspešnejší slovenský podielový fond orientovaný na investície do dlhopisov Slnko. Privatizačné fondy sa orientovali na investície do akcií potravinárskych a poľnohospodárskych podnikov, najmä do podielov v poľnohospodárskych nákupných podnikoch. Privatizačné fondy, tak ako iné sa transformovali na akciové spoločnosti. Argrofond sa premenoval na Potis a potom sa zlúčil s Belar Group. Biofond sa premenoval na Naris a zlúčil sa so spoločnosťou Šarišské pekárne a cukrárne. Belar Group prešiel likvidáciou v roku 2008