Tie v utorok uložili jednodňové vklady v objeme 453 miliárd eur, čo je najviac od vzniku eurozóny. A to aj napriek tomu, že úroky komerčných bánk sú vyššie ako úrokové sadzby ECB.
Finančné inštitúcie v eurozóne si v utorok na účtoch v Európskej centrálnej banky (ECB) uložili jednodňové vklady v objeme 453 miliárd eur. To je nový rekord za dobu, čo eurozóna existuje.
Doterajší rekord bol len z minulého týždňa a bol asi o miliardu eur nižší. Objem 453 miliárd činí asi dve tretiny všetkých peňazí, ktoré ECB bankám požičiava.
Napätie pretrváva
Najnovšie údaje svedčia o tom, že v európskom bankovom systéme trvá napätie, aj keď ECB v decembri poskytla bankám lacné úvery.
Tak vysoké objemy peňazí ako v súčasnej dobe si komerčné banky spravidla neukladajú. Väčšinou si ich na zabezpečenie bežnej prevádzky požičiavajú medzi sebou.
V poslednej dobe tak ale robia stále menej, čo podľa analytikov svedčí o tom, že si vzájomne neveria. Nepotrebné peniaze tak radšej ukladajú v ECB, aj keď to pre nich nie je tak výhodné.
Komerčné banky jednodňové vklady v ECB teraz ukladajú za úrok 0,25 percenta. V prípade, že by peniaze odkladali inak, napríklad práve formou jednodňových úverov iným bankám, bolo by to pre ne oveľa lukratívnejšie. Takto na vkladoch v ECB strácajú.
Jednodňové pôžičky iným bankám teraz majú úrok 0,396 percenta, keď pokračujú v raste z predchádzajúcich 0,390 percenta. Ani tento rast však banky nepresvedčil.
ECB v decembri komerčným bankám ponúkla lacné trojročné úvery. Ponuku využilo 523 bánk, ktoré si vypožičali rekordných 489,2 miliardy eur. Opatrenie má zabezpečiť dostatočnú likviditu v bankovom systéme.
Radšej stratu, než neistotu
"Ak si banky požičali od ECB na tri roky za jedno percento a ukladajú teraz značnú časť napožičiavaných peňazí späť do ECB za 0,25 percenta, nie je to dobré znamenie," komentoval nedávno situáciu na bankovom trhu hlavný ekonóm Era Poštovej sporiteľne Jan Bureš.
A nepriamo tak potvrdil, že banky sú radšej ochotné niesť z požičaných peňazí krátkodobú stratu.
"Pravdepodobne ich chcú nechať stranou nie na nové úvery alebo nákupy vládnych dlhopisov, ale ako istú rezervu na splatenie vlastného dlhu. Toho je tento rok splatného viac ako za 700 miliárd eur," upozornil.