Registrácia sa začala v roku 1991. Každý občan Československej federatívnej republiky starší ako 18 rokov s trvalým pobytom na jej území sa preukázal občianskym preukazom. Registrácia prebiehala v Registračných miestach (RM) Podniku výpočtovej techniky (PVT). Každý občan dostal pridelených 1000 investičných bodov.
Po skončení registrácie sa uskutočnilo predkolo kupónovej privatizácie. V ňom sa o body občanov uchádzali investičné privatizačné fondy (IPF). Občania, ktorí mali záujem o účasť v privatizácii cez IPF do kupónovej knižky, odovzdali všetkých 1 000 investičných bodov týmto subjektom. Celkom sa do správy IPF dostalo 71% bodov, čo bolo 6,310 mil. občanov. Občania, ktorí sa registrovali do prvej vlny kupónovej privatizácie dostali pomenovanie DIK (držiteľ investičných kupónov). Myšlienka fondov vznikla z dvoch dôvodov. Prvým bolo to, že štátne inštitúcie si mysleli, že je lepšie ako sa správou majetku budú zaoberať profesionálne orientovaní správcovia, ktorí budú schopní riadiť podniky. Druhým bolo to, že fondy môžu skoncentrovať majetok, ale aj súčasne rozložiť riziko do niekoľkých podnikov.
Išlo o akciové spoločnosti, ktoré mohli podnikať v privatizácii podnikov keď mali základné imanie 1 milión korún československých. Na podnikanie musel získať licenciu národného ministerstva financií. Objednávanie akcií privatizovaných akciových spoločností sa začalo 18. mája 1992. Vtedy sa začal prevod majetku štátu na individuálnych, alebo kolektívnych investorov (IPF). Verejné inštitúcie nazývali kupónovú privatizáciu predajom štátneho majetku. Ekonomická podstata kupónovej privatizácie sa dá pomenovať rozdaním štátneho majetku.
Analytická správa Centra kupónovej privatizácie (CKP) z roku 1993 konštatuje, že „kupónová privatizácia predstavuje systémový zlom vo vlastníctve veľkej časti majetku štátu“... ...a je „ocenením tejto časti štátneho vlastníctva. Je šancou pre podniky, aby sa začali správať trhovo, lebo tak to bude vyžadovať konkrétny vlastník. Je šancou pre občanov, ktorí môžu ako občania buď priamo, alebo prostredníctvom investičných privatizačných fondov chovanie podnikov ovplyvniť.
Každý hospodársky subjekt, ktorý bol privatizovaný musel spracovať svoj základný privatizačný projekt. Majetok štátny podnikov sa celý, alebo čiastočne previedol do akciovej spoločnosti. Jej stopercentným vlastníkom sa stal Fond národného majetku SR. Projekty schválilo Ministerstvo financií ČSFR, Ministerstvo pre správu a privatizáciu Národného majetku SR a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Každej spoločnosti novej akciovej spoločnosti bolo pridelené identifikačné číslo spoločnosti (IČO). Akciové spoločnosti vznikli zápisom v obchodnom registri. Na základe účtovníctva bol stanovený ich majetok. Podľa výšky základného imania boli vydané akcie spoločnosti. Tie dostali nematerializovanú podobu, nešlo o listiny, ale o elektronický zápis v Stredisku cenných papierov SR a v stredisku cenných papierov ČR. Akcie vydané v prvej vlne kupónovej vlny mali v označení predponu CS a za ktorou nasledoval ISIN (Medzinárodné identifikačné číslo cenného papiera.
Občania, ktorí sa chceli zúčastniť kupónovej privatizácie, si museli pred registráciou kúpiť kupónovú knižku za 35 Kčs, ktorú vydalo federálne ministerstvo financií a za 1000 Kčs kupónovú známku. Kupónová knižka bola podlhovastá oranžovo – červená knižka v plastikovom obale. Na 14 stranách mala 14 000 investičných bodov, z ktorých sa použilo 1000. Knižku vytlačila nemecká firma Bartsch GmbH v náklade 12 923 000 kusov. Na prevádzkové skúšky sa použilo 9 300 kusov.
Kupónová privatizácia sa začala spustením prvej elektronickej aukcie Podnikom výpočtovej techniky. Jedným z autorov elektronickej aukcie bol český ekonóm, preto sa elektronická aukcia a jej systém na mimoburzovom trhu s cennými papiermi RM - Systém sa zvykla nazývať „třískostroj.“
Vladimír Bačišin
spolupracovník HN