A tiež aby podporila vznik nového Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktoré majú pomôcť zadlženým krajinám platiacim eurom.
Slovensko má zatiaľ ako jeden z mála členov eurozóny problém s hľadaním podpory pre oba zámery v parlamente. Časť vládnych poslancov s nimi zásadne nesúhlasí, hlasy zatiaľ nechce pridať ani opozícia.
Slovensko má plnú dôveru
"Mám plnú dôveru v proeurópske smerovanie Slovenska, že nielen vláda, ale tiež parlament v Bratislave vie, že náš spoločný ekonomický osud závisí tiež na ďalšom vývoji eura, "vyhlásil Westerwelle po rokovaní so svojím slovenským kolegom Mikulášom Dzurindom.
"Problém nemá Európa, ani euro nie je problém, problémom je nedostatočná rozpočtová disciplína niektorých členských štátov eurozóny. To sa musí zmeniť a to je tvrdá práca," povedal Westerwelle.
Materiály o európskych záchranných fondov už schválila vláda, parlament o nich mal rokovať tento mesiac. Koalícia sa však kvôli odmietavému postoju časti zákonodarcov rozhodla, že Slovensko bude o fondoch konať v Národnej rade až ako posledný v eurozóne. Zámery sa nepodarilo presadiť ani napriek niekoľkým kolám rokovaní u premiérky Ivety Radičovej a prezidenta Ivana Gašparoviča.
"Slovensko by nemalo blokovať vznik mechanizmu EFSF a neskôr ESM. Nemali by sme to urobiť, pretože na stole nie je lepšie a efektívnejšie riešenie, " poznamenal slovenských šéf diplomacie a šéf najsilnejšej vládnej strany SDKÚ-DS Dzurinda.
Solidarita nie je bianko šek
"Krajiny, ktoré žiadajú o solidaritu, si musia urobiť svoje domáce úlohy. Solidarita nie je bianko šek," dodal nemecký minister. "Solidarita je aj naliehavá požiadavka, aby sa vlastné domáce úlohy nielen vyhlasovali, ale plnili."
Ťažkosti pri presadení návrhu na posilnenie európskeho záchranného fondu EFSF by však mohlo mať aj Nemecko, kde ho nechcela podporiť časť vládnych poslancov. Prípadné posilnenie právomocí nemeckých zákonodarcov vo vzťahu k fondu by zrejme mohlo prinútiť skeptikov v Bundestagu, aby materiál podporili.
Výsledok hlasovania je neistý aj v Holandsku. Ak záchranné fondy odmietne niektorá krajina eurozóny, budú musieť jej lídri zrejme hľadať inú cestu, ako zabrániť šíreniu dlhovej nákazy v Európe.