Grécko bude potrebovať druhé kolo odpúšťania dlhov. Atény nie sú schopné vyrovnať sa so svojimi záväzkami. Pre agentúru Reuters to povedali traja vysoko postavení predstavitelia Európskej únie. Podľa nich má tentoraz padnúť bremeno odpustenia dlhu aj na plecia Európskej centrálnej banky a štátov eurozóny. Spolu vlastnia grécke dlhy vo výške približne 200 miliárd eur.
Gréci nie sú aktuálne schopní splácať akýkoľvek dlh. Ako tvrdí Valér Demjan zo spoločnosti TRIM Broker, dôsledkom je ekonomický a stále pretrvávajúci politický kolaps.
Podľa Mareka Hatlapatku zo spoločnosti Cyrrus zostávajú pre Grécko len dve možnosti. "Buď Grécku ďalej uľahčiť, alebo sa s eurozónou rozlúčiť," tvrdí. Ďalšia reštrukturalizácia dlhu by podľa neho nemala zmysel bez účasti oficiálnych veriteľov, predovšetkým ECB, ktorá je teraz jedinou nádejou na upokojenie situácie v Európe. Do úvahy pripadá podľa šéfredaktora portálu Euractiv.sk Radovana Geista aj nový balík bez účasti MMF, čo je však dnes politicky vysoko nepravdepodobné.
V prípade bilaterálnych pôžičiek jednotlivých štátov priamo Grécku by podľa Milana Vaníčka z J&T Banky záležalo na dohode či zmiernení podmienok súčasného splátkového kalendára.
Ako vysvetľuje Geist, podoba reštrukturalizácie môže byť rôzna, od predĺženia doby splatnosti, zníženia úrokovej miery po odpis časti dlhu. Odpustenie časti dlhu je však pre viacero členských krajín politicky ťažko stráviteľné.
Inšpektori Európskej únie a Medzinárodného menového fondu včera zavítali do Grécka, aby vypracovali správu o udržateľnosti dlhu krajiny. „Táto analýza bude pekná katastrofa,“ povedal pre agentúru jeden zo zdrojov. Podľa neho posledné štyri mesiace Grécko v oblasti reforiem nič neurobilo. „Situácia jednoducho speje od zlého k horšiemu,“ poznamenal nemenovaný líder.
"Ak Gréci defaultnú, budú musieť takmer všetci prehltnúť horkú pilulku prípadného haircutu na svojich gréckych pohľadávkach," myslí si Demjan a dodáva, že riešenie odpustenia dlhov pri Grécku a európskom sentimente už v súčasnosti nemá opodstatnenie.
Helénskej republike začiatkom roka odpustili viac ako polovicu dlhov súkromní veritelia. Cieľom bolo zoškrtať dlh na 120 percent hrubého domáceho produktu. Podľa posledných informácií sa to však nepodarilo. Zadlženie Atén je na úrovni viac ako 134 percent HDP.
Grécky premiér včera navyše prišiel so zlými správami. Ekonomika krajiny má podľa neho klesnúť tento rok o viac ako osem percent. K oživeniu pritom podľa neho nepríde skôr ako o dva roky. Pôvodne mala ekonomika klesnúť o necelých sedem percent. Samaras sa snažil upokojiť Európu prísľubom, že nová vláda prijme opatrenia na zmiernenie recesie, a opätovne potvrdil, že sa bude snažiť urýchliť meškajúci program privatizácie.