Prezident Spojených štátov Barack Obama trvá na zavedení minimálnej dane pre Američanov, ktorí zarábajú viac ako jeden milión dolárov ročne. Chce, aby štátu z príjmov odvádzali najmenej 30 percent, čo by bolo v mnohých prípadoch viac ako teraz. S nápadom pôvodne prišiel miliardár Warren Buffett, šéf Bieleho domu sa za neho postavil už v minulosti a dnes na jeho uvedenie do praxe opäť vyzve na Floride.
Najvyššia sadzba pre daň príjmu síce teraz v USA predstavuje 35 percent, veľa bohatých však v skutočnosti platí menej. Napríklad republikánsky uchádzač o nomináciu na prezidenta Mitt Romney s majetkom okolo 250 miliónov dolárov podľa svojho daňového priznania v uplynulých dvoch rokoch platil daň asi 14 percent zo zhodných príjmov zhruba 21 miliónov dolárov. Väčšina jeho príjmov totiž pochádzala z kapitálových výnosov, kde je nižšia sadzba.
Buffett spolu s Obamom argumentujú tým, že minimálna daň pre najbohatších Američanov by bola spravodlivejšia. "Zámerom takzvaného Buffettovho pravidlá je mať daň pre ľudí s vysokými príjmami, ktorí sa vyhýbajú plateniu veľkej časti dani z príjmu," podotkol šéf Obamových ekonomických poradcov Alan Krueger. "Vlastne tak nejde o novú daň. Len by sme zdanil ľudí s vysokými príjmami, ktorí sa vyhýbajú plateniu dane z príjmu na úroveň ostatných ľudí s vysokými príjmami," dodal.
Republikáni však akékoľvek zvyšovanie daní odmietajú. Tvrdia navyše, že Buffettovo pravidlo by napríklad dopadlo na majiteľov malých firiem. Hovorkyňa Romneyho kampane Gail Gitchová potom podľa denníka The New York Times podotkla, že Obama je "prvý prezident v dejinách, ktorý otvorene vedie kampaň za znovuzvolenie a chce zvyšovať dane ".
Republikáni tiež namietajú, že nová daň by federálnemu rozpočtu za desať rokov vyniesla 47 miliárd dolárov, zatiaľ čo zadlženie krajiny by v rovnakom období vzrástlo o sedem biliónov dolárov. Daň by tak podľa nich problém obrovských deficitov americkej štátnej kasy nevyriešila.
Obama však vo svojej kampani na vyššie zdanenie bohatých kladie veľký dôraz. K prijatiu Buffettovho pravidla si preto Floridu, ktorá je pre víťazstvo v novembrových prezidentských voľbách viac ako dôležitá, nevybral náhodou. Šéf Bieleho domu argumentuje tým, že zdanenie najbohatších Američanov v posledných 50 rokoch výrazne klesalo, zatiaľ čo u strednej triedy stagnovalo, alebo dokonca mierne vzrástlo.
Novou daňou sa bude za týždeň zaoberať Senát ovládaný demokratmi. Republikánom sa však s najväčšou pravdepodobnosťou podarí prerokúvanie návrhu zablokovať. Aj keby im to však nevyšlo, môžu návrh zneškodniť v Snemovni reprezentantov, kde majú väčšinu.