Fiškálna rada má v prvom rade poukazovať, aké dlhodobé dosahy budú mať opatrenia politikov. Ku konsolidačnému balíku za 1,5 miliardy, ktorý vláda Roberta Fica kompletizuje, sa však už vo veľkom vyjadrovať nebude. Prvú správu totiž vydá až v decembri. Hoci ani budúce odporúčania rady nebudú ani pre súčasnú, ani pre budúce vlády záväzné, šéf Fiškálnej rady verí, že ich budú brať dostatočne vážne. Aj Slovensko je totiž členom eurozóny, ktorá stráca dôveru práve pre nedodržiavanie pravidiel.
Nastupujete na post šéfa Fiškálnej rady v čase jednofarebnej vlády Smeru-SD. Nebojíte sa, že vláda nebude vaše odporúčania brať do úvahy?
Závisí to priamo od vlády, ale myslím si, že stanoviská rady budú mať svoju váhu a význam. Vychádzam z toho, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý konsenzuálne v celej Národnej rade, nebol predmetom politického konfliktu, a to mu dáva dôveryhodnosť. Vláda nie je viazaná naším názorom. Rada bude vydávať správy podľa zákona. Jednak o dlhodobej udržateľnosti a tiež správu o plnení pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Verím, že zodpovední odborníci a poslanci ich budú čítať, ale závisí od nich, ako ich využijú. Rada nemá funkciu poradcu vlády. Pokiaľ bude záujem aj o inú formu komunikácie, môžeme sa zúčastňovať na rokovaniach vlády a príslušných výborov v parlamente. Snahou bude, aby naše výstupy boli čo najúčinnejšie a brali sa čo najviac do úvahy pri formovaní hospodárskej politiky.
Už je známe zloženie konsolidačného balíka. Budete mať možnosť vyjadrovať sa ešte aj k jeho zloženiu?
Prvú správu vydáme v decembri. Podľa zákona šesť mesiacov po zvolení musí rada vydať správu o dlhodobej udržateľnosti. V nej určite okomentujeme, aký dlhodobý dosah budú mať prijímané kľúčové opatrenia, najmä z pohľadu dlhodobej udržateľnosti. Kancelária rady sa začína len pripravovať, reálne teda prvé výstupy prídu po tom, keď sa vytvorí, zamestná odborných pracovníkov a začne pracovať.
Pri dlhodobých dosahoch niektorých opatrení odborníci upozorňujú, že ekonomike o pár rokov uškodia. Nemalo sa s ich prijímaním počkať až na riadne fungovanie rady?
Nie je na to čas. Je vecou parlamentu, kedy radu zvolila. Keďže vláda musí už v roku 2012 prijímať opatrenia na dodržanie plánovaného cieľu v roku 2012 a 2013, tak sa nedalo čakať na zriadenie rady a začatie činnosti tejto inštitúcie.
Ako by ste zhodnotili nielen ako šéf Fiškálnej rady, ale tiež ako ekonóm zloženie konsolidačného balíka?
Dosahy konsolidačného balíka vyčíslime. Je zrejmé, že niektoré z opatrení budú mať pozitívny, niektoré negatívny dosah na dlhodobú udržateľnosť. Napríklad ak sa zníži príspevok v druhom pilieri, krátkodobo to prinesie pozitívny efekt na saldo rozpočtu verejnej správy, v dlhodobom horizonte implicitný dlh narastie. Ak sa bude zároveň reformovať prvý pilier, prinesie dlhodobo pozitívny efekt. Preto treba hodnotiť dosah jednotlivých opatrení komplexne. Ale musíme si počkať na definitívne schválenie týchto opatrení a potom môžeme vyčísliť ich reálne dosahy.
Napríklad pri dvíhaní daní však aj Medzinárodný menový fond upozorňuje, že sa môže zvýšiť percento daňových únikov. To zrejme nie je pozitívny dosah.
Myslím si, že momentálne je potrebné prijať celý komplex opatrení, ktoré daňovú situáciu zlepšia a zabránia daňovým únikom. Existujú analýzy, hovoriace o obrovských únikoch na daniach, najmä DPH. Nesúhlasím s názorom, že ak sa zvýšia dane, začne sa takzvaná optimalizácia. Považujem to za absurdný názor. Každý normálny a zodpovedný podnikateľ optimalizuje v zákonných rámcoch už dnes a robil by to aj pri sadzbe 10 percent. Ak chce niekto naznačiť, že ak sa zvýšia dane, tak sa bude optimalizovať, teda porušovať zákony, to je už však o páchaní trestných činov. Ak by sa mal akceptovať takýto prístup k zmenám v zákonoch, potom by sa nemohol prijať žiadny zákon, ktorý by sprísňoval pravidlá.
Pôsobili ste ako guvernér NBS, ktorá má kritický postoj k zmenám pre banky, najmä v otázkach bankového odvodu. Môže rozšírenie základu na jeho platenie naozaj spôsobiť slovenským bankám problémy?
Nechcel by som komentovať témy mimo pôsobenia rady. Z môjho predchádzajúceho pôsobenia však viem, že na bankový sektor, nielen na Slovensku, ale vo všeobecnosti, sa kladie množstvo nových požiadaviek na kapitál, likviditu, rezervy a iné. Tie v konečnom dôsledku znížia dostupnosť a možnosti poskytovať úvery. Na jednej strane, zvyšovať bezpečnosť a vytvárať rezervy pre budúce riziká v bankovom sektore je správne, ale na druhej strane sú banky zásadným zdrojom pre možný ekonomický rast. Tu treba hľadať rovnováhu. A to najmä v krajinách ako Slovensko, kde máme slabý kapitálový trh a nemáme ani iné zdroje na financovanie rozvoja. Takže takéto opatrenia znižujú možnosť rastu ekonomiky. Keď som pôsobil v OECD, upozorňovali sme, že špeciálne v strednej Európe, kde je závislosť rastu od schopnosti bankového sektora požičiavať absolútne dominantná, nové požiadavky spôsobia väčší dosah na rast ako vo vyspelejších krajinách.
V Európe je tlak na to, aby banky začali vpúšťať peniaze do reálnej ekonomiky. ECB sa snažila zatlačiť na ne cez zníženie depozitnej sadzby, zatiaľ to však nepomohlo. Je vôbec nejaká možnosť, ako peniaze dostať z bánk k ľuďom a firmám?
Opatrenia, ktoré doteraz realizovala ECB, určite pomohli stabilizovať situáciu, aj keď niektoré, ako napríklad zníženie depozitnej sadzby, zapôsobia až neskôr. Problém ich prenosu do reálnej ekonomiky je na oboch stranách, aj na strane dopytu, aj ponuky. Ani dopyt korporácií a domácností nie je silný, ale ani ponuka bánk nie je optimálna. Firmy, ale aj domácnosti, sú pre pretrvávajúcu nestabilitu a hroziacu recesiu opatrné, málo investujú do rozvoja. Úloha, ktorú zohrala počas dlhovej krízy ECB, bola extrémne pozitívna, zatiaľ výrazne prispela k stabilizácii situácie. Prijímané opatrenia sú však z pohľadu používaných menových inštrumentov neštandardné, určite si nikto v ECB pred rokom 2007 nemyslel, že sa budú musieť prijímať v takomto rozsahu. ECB má snahu, aby čím skôr ukončila využívanie mimoriadnych oparení a aby súčasné problémy riešili jednotlivé vlády a EÚ, ktoré musia predovšetkým dostať pod kontrolu vývoj verejných financií v niektorých krajinách.
Nespôsobila však súčasnú neistotu čiastočne aj ECB? Keď totiž grécky parlament prijal doložku o odpise gréckeho dlhu, vymenila krátko pred odpisom ECB svoje dlhopisy za také, ktorých sa doložka nedotýka a vyhla sa tak odpisu. Všetci veritelia pritom mali byť rovnocenní.
Pozícia "nadradeného veriteľa" sa využíva pri takýchto inštitúciách tradične. Medzinárodný menový fond je tiež v pozícii nadradeného veriteľa. Motív, prečo ide privátny investor do transakcie je iný, ako keď do nich vstupuje MMF, ECB či EFSF alebo ESM. Privátny investor vstupuje do týchto transakcií s cieľom zisku a má si byť vedomý aj rizika s tým spojeným. ECB rieši krízovú situáciu a nemá cieľ na týchto transakciách zarábať. Problém je v tom, že pravidlá pri emitovaní štátnych dlhopisov v krajinách EÚ nepočítali s možnosťou problémov pri ich splatení, pravidlá sa začali meniť a prispôsobovať v priebehu hry, a to investorov vystrašilo. Teraz je úloha vytvoriť systém pri emisiách štátnych dlhopisov krajín EÚ tak, aby si boli investori vedomí, do akého rizika vstupujú a aké budú pravidlá, ak takéto dlhopisy kúpia.
Aké kroky by sa mali podniknúť, aby sa situácia stabilizovala a nemusela sa ECB zaoberať takýmito záležitosťami?
Primárny dôvod straty dôvery je dlhodobé nezodpovedné hospodárenie krajín, akumulovanie ich dlhov a nedodržiavanie pravidiel Paktu a stability. Verejné financie sa musia dostať pod kontrolu a musia byť dlhodobo udržateľné. Systém financovania je vo vyspelých krajinách postavený na privátnych investoroch, ktorí dlhy kupujú. Ak nebudú mať istotu, že pravidlá hry sú jasné a zrejmé a chápu riziko, do ktorého vstupujú, problém bude pokračovať. Druhá stránka veci je, že pri ECB by bolo dobré vyjasniť, či bude alebo nebude plniť funkciu veriteľa poslednej inštancie. Členské krajiny, ktoré sa ukazujú ako rizikové, musia riešiť svoj problém individuálne, či už je to zadlženie vo verejnej alebo súkromnej sfére, alebo napríklad problém v bankovom sektore. Európska únia musí okrem toho viac koordinovať svoje kroky a vyžadovať jasné plnenie dohodnutých pravidiel, aby bolo zrejmé, že eurozóna ma perspektívu. Finálny výsledok musí byť taký, že ak nejaká krajina v eurozóne nebude schopná splniť záväzky, nemôže vťahovať do problémov iné krajiny, čo bol aj zámer pri zakladaní EÚ.
Malo by byť teda európskym štátom umožnené zbankrotovať a zostať aj naďalej v menovej únii?
Myslím si, že by to mohlo byť jedno z riešení. Predtým nikoho nenapadlo, že krajina eurozóny by mohla zbankrotovať. Normálne by bolo, ak krajina emituje svoje dlhopisy, musí za ich splatenie niesť plnú zodpovednosť a veriteľ si bude vedomý, že má pohľadávku voči krajine emitenta, a nie voči ostatným členským krajinám. Bude to mať dosah na rizikové prirážky, ale zároveň to bude vytvárať väčší tlak na to, aby krajiny boli zodpovednejšie. ESM a podobné mechanizmy by mali riešiť len mimoriadne situácie spôsobené extrémnou krízou alebo nepredvídateľnými udalosťami.
V súčasnosti sa však zdá, že koniec krízy je v nedohľadne. Španielskym bankám bola odklepnutá pomoc, výnosy dlhopisov krajín sú však naďalej kriticky vysoké.
V Španielsku je viac problémov, ktoré treba riešiť a, samozrejme, to ovplyvňuje aj celková situácia. Jedna vec je potreba dokapitalizovať banky. Ďalší problém Španielska je, že musí dostať pod kontrolu deficit verejných financií a musí presvedčiť investorov, že jeho ekonomika sa dokáže adaptovať na nové podmienky. Boli prijaté ďalšie opatrenia na znižovanie deficitu, ak sa ukážu ako reálne fungujúce, výnosy z dlhopisov sa budú postupne znižovať.
Táto pomoc sa nemá zarátavať do španielskeho dlhu. Nebude žiadať o prehodnotenie podmienok aj Írsko, ktoré pre rekapitalizáciu bánk zo štátnych peňazí muselo žiadať o pomoc?
Vývoj v Írsku je pozitívny. Írsko sa vrátilo na finančné trhy. Ukazuje sa, že pomoc bola reálne poskytnutá. V čase, keď v Írsku tento problém vypukol, nebolo ESM, ani iné stále mechanizmy. Ťažko teda porovnávať túto situáciu, ktorá sa riešila pred dvomi rokmi so Španielskom. Predpokladám, že Íri majú dominantnú snahu vrátiť sa na trhy a fungovať štandardne ako v minulosti. Ukázalo sa tiež, že aj ich ekonomika je flexibilná a dokáže exportovať. Myslím si, že nie je priorita Írska vracať sa k podmienkam, za
akých dostali pomoc a za akých Španieli.
Špekuluje sa, či o pomoc pre banky nepožiada aj Slovinsko, ktoré na to odkázané nie je. Nezačína sa nejaká éra zneužívania eurovalu?
Nechcem komentovať špekulácie. Najväčšia slovinská banka je stále väčšinovo vlastnená štátom. Ak potrebuje finančný sektor dodatočný kapitál, tak štát má zodpovednosť za riešenie problému. Rozhodovanie o pomoci z eurovalu je dostatočne kontrolované a príliš zložité na to, aby sa dal zneužívať.
Vy ste boli z jedným z popredných ľudí, ktorí pripravovali zavedenie eura na Slovensku. Je európska mena aj v súčasnej situácii stále výhodou?
Je to stále našou výhodnou. Zabezpečilo, že sme sa vyhli volatilite a kurzovým výkyvom a rizikám z toho vyplývajúcich, ako to bolo v okolitých krajinách. Aj v týchto krajinách najmä v podnikovej sfére stále akceptujú prospešnosť eura. Dobrým dôkazom v prospech eura bolo aj Švajčiarsko, ktoré nakoniec napojilo kurz svojho neprijateľne posilňujúceho sa franku na euro. Slovenská ekonomika v súčasnosti nemá problém s kurzovým rizikom. To, že máme euro, pozitívne hodnotili aj zahraničí investori na Slovensku. Euro ako mena funguje bez problémov. Problémy v eurozóne a v jednotlivých krajinách nespôsobuje euro, ale už spomínané problémy. Osobne si nemyslím, že je možné riešiť problémy ekonomík, ktoré stratili konkurenčnú schopnosť a sú predlžené, vystúpením z eurozóny a devalvovaním ich mien.
Kto je Ivan Šramko
Vyštudoval Fakultu riadenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Zastával vedúce funkcie vo viacerých finančných inštitúciách, až sa v roku 2002 stal viceguvernérom a o tri roky neskôr guvernérom Národnej banky Slovenska. Pod jeho vedením vstúpilo Slovensko do eurozóny. V roku 2010 sa stal veľvyslancom a stálym predstaviteľom SR v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Donedávna pôsobil ako poradca bankovej skupiny Intesa Sanpaolo Group pre strednú a juhovýchodnú Európu a PwC. V súčasnosti začína zastávať na najbližších sedem rokov post šéfa Fiškálnej rady.