Ak by Španielsko muselo prijať na záchranu bánk pomoc od EÚ, znamenalo by to pre neho čiastočnú stratu suverenity. Tomu sa chce za každú cenu vyhnúť. Španielski politici majú navyše v súvislosti s bankovou krízou sami maslo na hlave.
Španielska banková kríza je teraz pre Európu zrejme vážnejšou hrozbou, než odchod Grécka z eurozóny. O čo sa tu hrá? Tu sú tie najdôležitejšie otázky a odpovede v bodoch.
1. Koľko je vôbec dnes v Španielsku bánk? Ktoré sú tie najväčšie?
Keď opomenieme drobných poskytovateľov spotrebných úverov a pobočky zahraničných bánk, má teraz Španielsko 17 bánk. Z nich približne polovica vznikla zlúčením viac ako päťdesiatich regionálnych sporiteľní, tzv cajas. Predpokladá sa ďalšie zlučovanie bánk. Podľa niektorých odhadov by ich počet mohol na konci roka 2013 klesnúť k desiatke.
Najväčšie sú Santander a BBVA, obe veľmi silné v Latinskej Amerike. BBVA v regióne spolupracuje i s prednou čínskou bankou. Tretia najväčšia je Banco Popular, ktorá prehltla sporiteľňu Pastor a na štvrtom mieste je v máji znárodnená Bankia. Tá potrebuje na záchranu 19 miliárd eur, 4,5 miliardy už predtým od vlády dostala.
2. Kde hľadať korene španielskej bankovej krízy?
Španielske banky boli kedysi vzorom bezpečného a konzervatívneho bankovníctva. To sa zmenilo v čase stavebného boomu, kedy v oblasti regulácie privrela oči aj španielska centrálna banka. Ukázalo sa, že do nehnuteľností investovali takmer všetci španielski poslanci, niektorí kúpili cez dvadsať domov, ako vlani napísal The Independent.
U bánk sa silno zadlžili aj politické strany. Banky pomáhali úverovať aj veľkolepé regionálne projekty, často predražené až na dvojnásobok pôvodne plánovanej sumy.
Banky počas hypotekárnej bubliny napožičiavali do realitného sektoru okolo 320 miliárd eur. Niektoré požičiavali aj na 110% hodnoty nehnuteľnosti, pretože čakali, že ceny realít ďalej porastú. Ceny ale naopak klesli a množstvo projektov je aj tak nepredajných. Podľa odhadov španielskej centrálnej banky môže byť hodnota toxických úverov z tohto balíka až 180 miliárd eur.
Existuje podozrenie, že bankári sú pod ochranou politikov, ktorým išli na ruku a na ktorých toho veľa vedia. Väčšina manažérov si udrží miesto aj napriek zlučovaniu bánk, a keď už odchádza, tak sa zlatým padákom. Na rozdiel napríklad od Islandu nebol nikto z bankárov obvinený či súdený.
3. Akú sumu Španielsko na záchranu bánk potrebuje?
To zatiaľ nikto nevie. Odhady expertov sa pohybujú vo veľmi širokom pásme od 20 až do 150 miliárd eur. Odpoveď má zistiť individuálný audit problémových španielskych bánk. Ten uskutočnia štyri popredné svetové účtovné spoločnosti KMPG, PwC, Deloitte a Ernst & Young. Vypracovanie posudkov by malo trvať niekoľko mesiacov a doplní súčasné záťažové testy španielskeho bankového sektora, na ktorých pracujú konzultačné firmy Oliver Wyman a Roland Berger a ktorých prvé výsledky by mali byť zverejnené niekedy v polovici júna.
Španielsky premiér Mariano Rajoy v sobotu uviedol, že jeho vláda bude mať jasný obraz o tom, koľko peňazí bude potrebovať na rekapitalizáciu problémových bánk, do konca júna. Do tej doby vláda tiež objasní spôsob financovania pomoci bánk.
4. Ako chce krajina získať peniaze?
Minister hospodárstva Luis De Guindos na začiatku tohto týždňa uviedol, že Španielsko zrejme bude musieť získať 19 miliárd eur pre Bankiu na trhu. To ale bude ťažké. Španielsky minister financií Cristóbal Montoro v utorok povedal, že trhy dlhopisov zatvárajú krajine dvere. Naznačil tak, že Španielsko by mohlo byť štvrtou krajinou eurozóny, ktorá bude nútená požiadať o finančnú pomoc.
Podľa niektorých predstaviteľov Európskej únie, ktorí však nechcú byť menovaní, by radšej krajina mala usilovať o štandardnú pôžičku z európskeho záchranného fondu. Tá by však priniesla tiež prísne hospodárske opatrenia, na čo súčasná vláda zrejme nie je ochotná pristúpiť.
Od júla by mal začať pôsobiť Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Ten má požičiavať bankám, ale žiadosť o pôžičku musí podať štát, ktorý peniaze získa a potom ich môže previesť na banky.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa zatiaľ stavala proti výzvam ďalších európskych štátnikov, vrátane Rajoya alebo francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, aby sa zmenili pravidlá a bola zavedená priama rekapitalizácia bánk z fondu.
5. Prečo Madrid odmieta pomoc?
Zmenu postoja Nemecka ale naznačil zdroj z utorkového rokovania krajín G7. Agentúre Reuters povedal, že Berlín naopak tlačí vládu v Madride, aby pre španielske banky prijala pomoc od EÚ. Madrid o tom ale vraj nechce ani počuť, údajne kvôli svojej hrdosti. Tú zdroj označil za "fatálnu aroganciu".
Podľa ekonóma bruselského inštitútu Bruegel Guntrama Wolffa je pre Španielsko veľmi bolestivé vzdať sa časti politickej suverenity. Či už by išla pomoc cez vládu či priamo bankám, Nemecko by požadovalo kontrolu nad tým, ako banky s peniazmi naložia, dodáva Wolff.
Okrem pomoci bankám má Španielsko tento rok splatiť dlhy za zhruba 80 miliárd eur, ďalšie desiatky miliárd eur ho bude stáť pomoc zadlženým regiónom.
Nemecký Die Welt bez uvedenia zdrojov uviedol, že sa pre Španielsko už chystá preventívna úverová linka. Zatiaľ ide zrejme skôr o špekulácie, pokiaľ by ale Madrid naozaj dokázal čerpať európske prostriedky nejakým neštandardným spôsobom, vyvolalo by to iste protesty v krajinách ako Grécko či Portugalsko, ktoré musia dodržiavať bolestivé podmienky záchranných úverov.