Dnes to v Európe vyzerá tak, že by potrebovala takých lídrov, ktorí by rokovaniami s vládami rozhýbali dianie v únii.
Aj keď v dávnej minulosti ešte Európska únia neexistovala, od rímskych čias tu boli ekonomické posuny a problémy, ktoré ovplyvňovali kontinent a existujúci svet.
Server busiessinsider.com zostavil prehľad historických osobností, ktoré svoje krajiny dostali z ekonomických problémov, a ktoré aj dnes môžu slúžiť ako inšpirácia.
| Dioklecián, rímsky cisár vláda: 384-405 p.n.l. Hospodárske problémy, ktorým čelil: Dioklecián musel vyriešiť to, čo sa dnes dá nazvať krízou tretieho storočia. Nestabilita Rímskej ríše viedla k nadmerným vojenským výdavkom, ktoré v spojení s infláciou viedli k ekonomickej katastrofe. Hospodárska politika: Dioklecián vydal kvalitnejšie mince a Edikt (vyhlášku) o maximálnych cenách, aby mal infláciu pod kontrolou. Zreformoval daňový systém a vytvoril rekord vo výške vybratých daní, čo pre neho znamenalo jednoduchšie príjmy. Vytvoril tetrarchický systém vládnutia, čím si zabezpečil stabilitu ríše. |
|
Otto Veľký, panovník Svätej ríše rímskej |
| Ferdinand II z Aragónska a Izabela I Kastílska španielsky kráľovský pár Vláda: 1474-1504 (Izabela) a 1479-1516 (Ferdinand) Hospodársky problém, ktorému čelili: Dvaja monarchovia sa vysporiadavali s delením Španielska, ktoré ho zasiahlo ekonomiciky, no ktoré spojili vzájomným sobášom. Okrem toho krajine chýbala kráľovská moc, ďalšia vec, ktorú sa dvojici podarilo zmeniť. Hospodárska politika: Trochu netradične a vrámci tohoto zoznamu možno sporne, dvojici sa podarilo ekonomicky posilniť Španielsko imperializmom. Získavali prostriedky z prieskumov v Južnej Amerike vďaka čomu sa stalo Španielsko krajinou s ktorou sa v Európe počítalo. Na ich poverenie sa vydal Krištof Kolumbus vydal na cestu, počas ktorej objavil Ameriku. |
| Henrich VII., anglický panovník Vláda: 1485-1509 Hospodárske problémy, ktorým čelil: Kráľ sa musel vysporiadať s rozpadom tradičného feudálneho systému. Navyše, po "Vojne ruží" monarchia takmer zbankrotovala. Hospodárska politika: Panovník oddelil príjmy kráľovskej domácnosti od príjmov štátu, vydal novú menu a štandardizoval váhy a miery. Vytvopril základ kráľovských úľav a povinností pre obyvateľov. Dovolil tiež vláde regulovať ceny a mzdy. |
| Sir Robert Peel, anglický premiér Vláda: 1834-1835 a 1841-1846 Hospodársky problém, ktorému čelil: Peel prevzal britskú vládu v roku 1941 uprostred recesie, kedy ministerstvo financií vykázalo schodok 7,5 milióna libier. Zároveň došlo k významnému poklesu vo svetovom obchode a k nedostatku dôvery vo finančné inštitúcie. Hospodárska politika: Peel v roku 1842 znovu zaviedol dane z príjmov, čo bolo vnímané ako krok smerom k podpore voľného obchodu. Jeho najväčším počinom bolo zrušenie "kukuričného zákona", ktorý brzdil dovoz obilia. Sčasti to bolo pre hladomoru v Írsku, no bol to zároveň aj ďalší krok k voľnému trhu. |
| Napoleon III., prvý francúzsky prezident, neskôr cisár Vláda: 1852-1870 Hospodárske problém, ktorým čelil: Po napoleonských vojnách na začiatku storočia bolo Francúzsko zväzované mierovými zmluvami. V polovici storočia sa v Európe začala rapídna industrializácia. Francúzsko nemohlo zaostať. Hospodárska politika: Napoleon podporoval voľný obchod ako základný kameň jeho hospodárskej politiky. Továrne umiestňoval v blízkosti pracovnej sily (a niekedy premiestňoval pracovnú silu k továrňam). Celosvetová zlatá horúčka umožnila francúzskemu lídrovi zlepšiť infraštruktúru. |
| Otto von Bismarck, nemecký predseda vlády Vláda: 1871-1890 Hospodárske problémy, ktorým čelil: Rovnako ako hľadanie hospodárskej politiky, ktorá by vyhovovala zjednotenému Nemecku, sa Bismarck musel vysporiadať aj s celosvetovým ekonomickým poklesom v roku 1873. "Dlhá depresia", ako ju neskôr nazvali, spôsobila prvé spomalenie dovtedy rýchlo rastúcej industrializácie Nemecka. Hospodárska politika: Bismarck pozeral na obchodné tarify ako na spôsob, ktorým pomôže oživiť Nemecko. Tiež, v priaznivejších časoch uznával sociálnu politiku, ktorou garantoval penzie a poistenie v nezamestnanosti. |
| Gustav Stresemann, nemecký kancelár Vláda: 1923-1923 Hospodársky problém, ktorému čelil: Stresemann sa musel vyrovnať s katastrofickou nemeckou hyperinfláciou po tom, ako krajina tlačila stále nové peniaze, aby zaplatila reparácie za prvú svetovú vojnu. Zároveň Nemecko potrebovalo vyplatiť štrajkujúcich robotníkov. Nemecká mena sa stala tak zbytočnou, že ľudia používali obrovské kopy bankoviek na kúrenie v peciach. Hospodárska politika: Stresemann predtstavil novú menu, Rentenmark, pomocou ktorej chcel bojovať s hyperinfláciou. Neskôr, v roku 1924, ako minister zahraničia vyjednal pre Nemecko zníženie reparácií. Toto však nestačilo na zastavenie veľkej depresie, ani na vyhnutie sa pádu Weimarskej republiky. Dokazuje to, že rýchle riešenie nie vždy stačí. |
Zdroj: businessinsider.com