Ide o reakciu na súčasnú dlhovú krízu, ktorá sužuje eurozónu.
Európa chce zrejme týmto vyhlásením ukázať, že to so snahou urovnať súčasné vážne ekonomické problémy a zabrániť opakovaniu tejto krízy myslia vážne a že je kvôli tomu pripravená aj k razantným a skôr len ťažko predstaviteľným krokom. Dojednávanie Lisabonskej zmluvy totiž bolo veľmi zložité a zdĺhavé, rovnako ako jej ratifikácia.
Premiér Petr Nečas nechcel postoj SR k prípadným zmenám zmlúv príliš komentovať. Najprv vraj musí prebehnúť analýza, či je to naozaj nutné. Až potom by sa prípadne rozbehla debata o tom, čo konkrétne meniť. "O nejakej zmene Lisabonskej zmluve vôbec nie je rozhodnuté," podotkol premiér."Ja chcem povedať, že tu je vláda Slovenskej republiky zaviazaná svojím programovým vyhlásením. To znamená, že v prípade, že by došlo k zmene primárneho práva, v ktorého dôsledkom by bol prenos právomocí z národných orgánov na európske inštitúcie, tak je vláda zaviazaná ratifikovať tento krok referendom, "povedal Nečas.
Po zmenách únijných zmlúv volá napríklad Nemecko. V sobotu k tomu EÚ vyzval tamojší minister zahraničia Guido Westerwelle. Zmeny by mali zabezpečiť okrem iného to, že štáty, ktoré budú čerpať peniaze zo záchranného fondu eurozóny, bude možné dať pod zahraničný rozpočtový dohľad.
Česko členom eurozóny nie je. V prístupových zmluvách sa ale zaviazalo, že spoločnú európsku menu prijme. Žiadny termín pre to ale nemá. Prípadné úpravy by sa mali týkať zrejme hlavne fungovania eurozóny, avšak schvaľovať by ich musela celá "dvadsaťsedmička".
Prípadné otváranie zmlúv by mohlo podľa niektorých politikov otvoriť Pandorinu skrinku. Z rôznych strán by totiž mohli zaznievať rôzne požiadavky na "vylepšenie". Na príklade nakoniec neschválenej euroústavy i jej náhradníčka v podobe Lisabonskej zmluvy, kvôli ktorých dojednávanie a ratifikovanie sa únia na dlhú dobu ponorila do hlbokej politickej krízy, sa ale ukázalo, ako ošemetné môžu byť snahy meniť primárne právo únie.