Pokojné striedanie vlád, ktoré je v Európe považované už za samozrejmosť, je zatiaľ v Afrike vyzdvihované ako nasledovaniahodný príklad. Z tohto dôvodu sa pri životopise bývalého nigérijského prezidenta Oluseguna Obasanja zdôrazňuje okrem iného skutočnosť, že bol prvým vojenským vodcom štátu Nigéria, ktorý v roku 1979 pokojne odovzdal moc demokraticky zvolenej vláde.
O dvadsať rokov neskôr sa sám stal druhýkrát už riadne zvoleným prezidentom. Potom čo štátnickú funkciu v roku 2007 opustil, stal sa jedným z najvplyvnejších propagátorov Afriky vo svete. Týždenník Ekonom s ním hovoril pri príležitosti nedávnej konferencie Forum 2000.
Bývalý nigérijský prezident Olusegun Obasanja. Snímka: Reuters
Ste známy celosvetový propagátor toho, aby svet vnímal Afriku ako zaujímavú investičnú príležitosť. Aké africké krajiny podľa vás pre investície poskytujú najväčšie možnosti?
Ja sa pozerám na Afriku ako na celok. Som presvedčený, že ide o jeden z najsľubnejších regiónov sveta, ak nie úplne najsľubnejšie. Je pre to niekoľko dôvodov. Pozrite sa na finančnú krízu, ktorá začala v Spojených štátoch v roku 2008 a stále pokračuje. Rovnaké je to v krajinách eurozóny, tam je koniec krízy v nedohľadne. Dokonca ani Čína nie je už takým lídrom, akým bola. Stále síce rastie, ale už to nie je 10 a viac percent, ako tomu bolo v poslednej dekáde. Spomalenie vidíme aj v krajinách, ako je India a Brazília. Takže, kde majú investori hľadať nové príležitosti? Ponúka sa práve Afrika.
Na čo by ste ich lákali predovšetkým?
Na to, že je Afrika v podstate panenskou krajinou. Má veľmi lacnú pracovnú silu, obrovské plochy pôdy - 60 percent neobrábanej ornej pôdy sveta je práve v Afrike. V posledných desiatich rokoch africké štáty dramaticky posilnili v ekonomickom raste. V dvoch tretinách afrických krajín rástol hrubý domáci produkt priemerne o päť percent ročne. Rovnako v oblasti striedania vlád, štátnej správy, slobodných volieb sa situácia zlepšila. Netvrdím tým, samozrejme, že Afrika nemá problémy. Má ich a je ich dosť. Na kontinente je stále veľa krajín, kde sa bojuje, ako je Mali. Máme krajiny, kde štát neplní svoju úlohu, ako je napríklad Somálsko. Stále máme čo zlepšovať v oblasti infraštruktúry, čo je však zároveň aj príležitosť pre investorov. Je tu aj naďalej obrovský problém korupcie. Ale to je niečo, čoho sa do budúcnosti toľko neobávam. O probléme vieme, dokázali sme ho pomenovať a pracujeme na zmene. Vážny problém nastáva tam, kde si problém nepripúšťame, alebo pred ním zatvárame oči.
Ak je na svete nejaká krajina, ktorá čiernemu kontinentu rozumie, alebo sa o to snaží, tak je to Čína. Tá sa na investície v Afrike a na spoluprácu s africkými krajinami vrhla vo veľkom. Súhlasíte?
Čína rozumie Afrike stále lepšie a lepšie, aj keď stále nie dostatočne. Čína pochopila, že Afrika má z hľadiska budúcnosti ohromný potenciál. Ale ani ona ešte nedokáže Afričanov úplne zapojiť, dať im pocit, že nie sú len útrpným príjemcom nejakej pomoci, ale tými, ktorí aktívne spolupracujú a ktorí na budúcej prosperite budú tiež profitovať.