Amerika sa nevie dohodnúť, ako znížiť dlh

Dvanásťčlenná komisia tvorená demokratmi a republikánmi k nej ale podľa všetkého má rovnako ďaleko ako v auguste, kedy vznikla po hlbokej letnej politickej kríze o zvýšení stropu pre štátny dlh. Ohniskom sporu je opäť otázka zvyšovania daní, ktoré republikáni odmietajú.

"Supervýbor" má za úlohu nájsť úspory alebo zmeny daňového systému. Škrtať pritom môže napríklad v rôznych dotačných programoch alebo v rozpočte Pentagonu, kde sa ale najmä republikánom moc šetriť nechce. Obávajú sa, že by to ohrozilo národnú bezpečnosť. Celkovo by mala komisia znížiť deficit najmenej o 1,5 bilióna dolárov. Ak nedospeje k dohode, bude sa v rozpočte škrtať automaticky čiastka 1,2 bilióna dolárov. Výrazne by to pritom postihlo práve ministerstvo obrany.

Ohľadom dohody ale zatiaľ v Kongrese podľa internetového denníka Politico panuje pesimizmus. Jeden z dvoch predsedov komisie, republikán Jeb Hensarling, v utorok uviedol, že "supervýbor" príde buď s nejakým prepadákom, alebo bezpohlavnou dohodou. Zásadné kroky, ktoré by napravili dlhodobo deficit hospodárenia amerických rozpočtov od neho neočakávajú ani ďalší zákonodarcovia.

V tejto chvíli pritom dohode najviac bráni neochota časti republikánskych členov Kongresu pristúpiť na akékoľvek zvyšovanie daňových príjmov. Niektorí ich umiernenejší kolegovia sú naopak ochotní toto pripustiť. Podľa ich predstáv by sa uzavreli niektoré medzery v zákonoch, čo by prinieslo nové daňové výnosy vo výške niekoľkých stoviek miliárd dolárov. Celková daňová záťaž by ale klesla. Aj to sa ale odporcom zvyšovania daní, ako je napríklad republikánsky senátor Jim Inhofe z Oklahomy, zdá príliš.

Bez dohody rozkmotrených republikánov je pritom nemožné nájsť kompromis medzi požiadavkami oboch strán v "supervýbore", ktorý by potom mohol nájsť podporu celého Kongresu. Demokrati teraz navrhujú zvýšiť príjmy z daní o jeden bilión dolárov zrušením zliav na dani a zmenami firemných daní. Zároveň chcú zoškrtať jeden bilión dolárov vo výdavkoch rozpočtu, z toho 350 miliárd by predstavovali úspory v zdravotníctve a 200 miliárd v rozpočte obrany.

Republikáni v komisii navrhli škrty vo výške 1,2 bilióna dolárov a nové daňové výnosy okolo 250 miliárd dolárov. Republikánski členovia "supervýboru" ako podmienku svojho súhlasu s novými daňovými príjmami požadujú zachovanie súčasných daňových úľav zavedených za prezidenta Georgea Busha a predĺžených za jeho nástupcu Baracka Obamu.

Okrem iného by to znamenalo pokračovanie nižších daní pre najbohatších Američanov, čo demokrati vrátane šéfa Bieleho domu hlasno odmietajú. Rovnako ako počas letných vypätých diskusií o deficite tak aj teraz rokovania o problémoch amerických rozpočtov troskotajú na otázke daní.

Hroziace fiasko by pritom podľa Politika bolo ďalším čiernym bodom pre Kongres, ktorý je už teraz v očiach Američanov najmenej populárnym zákonodarným zborom v dejinách krajiny. Pesimizmus ohľadom dohody panuje aj v Bielom dome, uviedol denník The Washington Post. Prezident Obama však zatiaľ nechcel prezrádzať, či by bol ochotný siahnuť k vetu, ak by sa zákonodarcovia pokúsili otupiť automatické škrty v rozpočte, ktoré začnú platiť v prípade, že Kongres neprijme iné riešenie.

Supervýbor musí s dohodou prísť do 23. novembra. O mesiac neskôr potom vyprší lehota, dokedy o nej musia americkí zákonodarcovia rozhodnúť. Ide pritom zrejme tiež o posledné obdobie, kedy sa ešte republikáni s demokratmi môžu dohodnúť na zásadných úpravách rozpočte. V nadchádzajúcom volebnom roku už k nim podľa komentátorov nebude politická vôľa vôbec.

Americký štátny dlh sa v súčasnosti blíži k 15 biliónom dolárov. Ratingová agentúra Standard & Poor 's v lete kvôli neschopnosti americkej politickej scény dlh vierohodne riešiť krajine po prvýkrát v histórii znížila špičkové hodnotenie schopnosti splácať jej záväzky.