Napriek tomu, že zlato si stále udržuje status bezpečného prístavu, investorom už najlepšie nezarába. Za posledných päť rokov totiž ceny drahých kovov v raste predbehla kukurica. V dôsledku slabej úrody v roku 2010 a v tomto roku v USA a vo východnej Európe, ako aj vysokej spotreby na biopalivá sa posilnili ceny kukurice takmer o 140 percent.
„Dôvodom prudkého rastu cien kukurice a ostatných obilnín je rýchlejší rast spotreby oproti produkcii, čo spôsobilo prepad globálnych zásob na kriticky nízke úrovne,“ potvrdzuje Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum.
Alternatívne investície
Keď pred piatimi rokmi vypukla vo svete finančná kríza, investori sa začali utiekať k bezpečným komoditám. V súčasnosti sú však pre investorov zaujímavé aj alternatívne investície, akými sú poľnohospodárske plodiny. „Na ceny poľnohospodárskych plodín vo veľkej miere vplýva počasie, a preto sucho alebo povodeň môže za pár týždňov vyvolať dramatické zmeny cien. To je rozdiel oproti zvyšku komodít , kde sú zmeny oveľa pozvoľnejšie a platia pri nich stabilnejšie trendy,“ približuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
A to platí aj pri kukurici, ktorej cena v polovici júna za päť rokov vzrástla len o 38 percent a viedlo v raste zlato. V súčasnosti však investorom práve kukurica spolu s ďalšími komoditami ako cukor či sójové bôby vynáša. „Z veľkej časti sa na vývoji cien podieľajú veľké fondy, ktoré spravujú portfóliá a svoj kapitál smerujú do oblastí s najväčším potenciálnym zhodnotením,“ približuje Tomáš Plavec, analytik Trim Broker.
Napriek tomu však Pánis odporúča investovať do poľnohospodárskych plodín opatrne. „Ceny sú až priveľmi vysoko a počas tohtoročnej úrody by mohla nastať korekcia,“ dodáva Pánis.
Drahé kovy sa oslabujú
Aj to je jeden z dôvodov, prečo je bezpečnejšie investovať do drahých kovov aj napriek oslabeniu cien zlata, medi alebo striebra. Žltý kov pritom ešte vlani dosahoval najvyššie rekordy v histórii. Ten, kto napríklad v roku 2007 investoval do zlata tisíc dolárov, doteraz zarobil 2 430 dolárov. Dôvodom, prečo už zlato nevedie v rebríčku najlepšie zarábajúcich komodít, je práve dlhová kríza v eurozóne.
„Drahé kovy za posledný rok podstatne skorigovali svoj prechádzajúci rast, pretože veľké stimuly centrálnych bánk a obavy z inflácie vystriedali obavy o eurozónu a skôr deflačné tlaky,“ vysvetľuje Plavec. Po drahých kovoch však slabne aj dopyt zo strany klenotníkov. Na ceny medi, striebra a platiny bude vplývať v najbližších mesiacoch tiež vývoj výroby vo svete, keďže patria medzi kovy využívané v priemysle.