Slovenské banky sú v rámci okolitých krajín rekordérmi. V žiadnom inom štáte V4 totiž nekončí tak veľa pôžičiek na účtoch najväčších firemných hráčov na trhu ako u nás. „Pôžičky voči dvadsiatim najväčším korporátnym klientom sú vysoké, predovšetkým na Slovensku, najmenšej ekonomike V4,“ konštatoval analytik ratingovej agentúry Moody’s Oscar Heemskerk. Ak by sa pritom dostali práve tieto firmy do problémov, banky by sa museli pripraviť na veľké straty.
Slovensko platí za minulosť
To by však na Slovensku museli padnúť veľké, v mnohých prípadoch zahraničné firmy. Ako totiž upozorňuje analytik NextFinance Jiří Cihlář, práve veľké zahraničné firmy v predchádzajúcich rokoch na Slovensku vo výrazne investovali,???. „S tým je spojená aj takáto veľká expozícia.“
Šance, aby sa dostali slovenské banky práve z tohto dôvodu do problémov, sú podľa neho malé, čo potvrdzujú aj analytici Moody’s. Napriek tomu konštatujú – riziko je vždy a banky, ktoré požičiavajú viacerým druhom firiem, sa mu dokážu vyhnúť lepšie.
Podľa hovorkyne Tatrabanky Maríny Smolkovej však takéto množstvo pôžičiek pre najväčších hráčov je dané aj štruktúrou podnikateľského prostredia na Slovensku.
Banky v praxi teda takéto pomery nevnímajú ako nebezpečenstvo. Rizikovosť zloženia klientov si totiž testujú.
Podľa hovorcu Slovenskej sporiteľne Štefana Frimmera majú napríklad v najväčšej banke stanovené limity na pôžičky najväčším firmám. „Diverzifikácii rizika venujeme zvýšenú pozornosť, avšak v podmienkach slovenskej ekonomiky je to veľmi náročná úloha.“ Pomer pôžičiek veľkým firmám sa tak zrejme ani v budúcnosti nezmení.
Najohrozenejšie Maďarsko
Finančné domy na Slovensku však majú jednu výhodu, a to sú dostatočné vankúše proti prípadným stratám. Ako pripomína Moody’s, finančnú krízu zas dokázali banky zvládnuť pre silnú ziskovosť, čo im umožnilo pomerne ľahko absorbovať prípadné straty.
Slovenský bankový sektor tak rozhodne nie je najrizikovejším v regióne. Toto miesto totiž zabrali ich kolegovia z Maďarska. Tým napríklad nepomáha fakt, že majú veľa dlžníkov z radov stavbárov. Práve stavebníctvo býva pritom krízou zasiahnuté medzi prvými a hrozí tak, že banky budú musieť znášať z nevýnosných projektov nemalé straty.
„Sú tiež v spore s vládou kvôli otázke zdanenia finančných transakcií,“ konštatoval Cihlář.
Hlavný problém maďarských bánk však podľa analytika XTB Kamila Borosa začal s rozdávaním množstva úverov v zahraničných menách, najmä vo švajčiarskych frankoch.
To spôsobilo problémy, keď sa forint voči franku prudko oslabil. „Dlžníci mali väčší problém splácať, pretože reálne museli platiť viac, čo zvýšilo ich platobnú neschopnosť, “ konštatuje s tým, že následné Orbánove opatrenia preniesli časť nákladov na samotné banky. To ziskovosti finančného sektora rozhodne nepomohlo.