Ďalšou kockou domina v európskej dlhovej kríze, ktorú čaká podobný osud ako Grécko, bude s najväčšou pravdepodobnosťou Portugalsko. Prvý záchranný balík vo výške 78 miliárd eur nebude krajine stačiť, ešte tento rok bude potrebovať druhý vo výške aspoň 30 miliárd.
Súkromní veritelia sa nakoniec aj u portugalských dlhopisov dočkajú "zostrihu" investícií - a to vo výške okolo 35 percent, očakávajú ekonomickí analytici.
Pozornosť investorov sa v posledných týždňoch sústredila skôr na väčšie Španielsko, ktoré trápi rekordná nezamestnanosť a ktorého banky ťažia miliardy eur toxických aktív v nepredajných nehnuteľnostiach.
Portugalci by platili dvojnásobok. Keby mohli
Zatiaľ čo ekonomika Španielska po odpočítaní stavebného sektora rastie hlavne vďaka exportu do Južnej Ameriky, tá portugalská sa prepadla do najhoršej recesie od 70. rokov a tento rok klesne až o 3,3 percenta.
Čo sa týka schopnosti zvládať štátny dlh, je na tom Portugalsko oveľa horšie než susedné Španielsko. Portugalský bankrot by však svojho suseda tvrdo zasiahol - Lisabon mu totiž dlhuje 66 miliárd eur.
Výnosy desaťročných španielskych dlhopisov v pondelok tento rok po prvýkrát prekročili 6 percent a blíži sa ku kritickej sedempercentnej hranici, kedy krajina prestáva byť schopná získavať financie na trhu dlhopisov.
V porovnaní s aktuálnym výnosom portugalských desaťročných bondov na úrovni 12,60 percenta však sotva polovičné. U tých portugalských je však výnos len teoretický, Portugalci sú mimo trhy už od polovice roku 2011, kedy dostali prvý záchranný balík. Boli vtedy tretím zachraňovaným štátom eurozóny po Grécku a Írsku. Íri sa však na rozdiel od Portugalcov už pomaly chystajú späť na dlhopisové trhy - výnos ich dlhopisov klesá pod 7 percent. Pre doplnenie celkového obrázku ďalším ohrozeným štátom dlhovou krízou je Taliansko, ktorého porovnateľné dlhopisy nesú výnos okolo 5,40 percent.
Väčší výnos než portugalské mali iba grécke dlhopisy v marci 2012, kedy dosiahol rekordných 38 percent krátko predtým, než investori pristúpili na ich výmenu s až 75-percentuálnou stratou.
Potrebovali by rásť rýchlejšie než Čína
Výnosy portugalských dlhopisov vystrelili nahor prvýkrát v januári, keď agentúra Standard & Poor 's znížila rating 15 krajín eurozóny a portugalským dlhopisom priradila najhorší status "junk", rovnako ako Grécku. Aby Portugalsko dokázalo splácať svoje dlhy, muselo by rásť rýchlejšie ako Čína, upozorňuje ekonóm Pavel Kohout.
"Súčasné výnosy dlhopisov nedávajú Portugalsku žiadnu šancu vrátiť sa v roku 2013 na trh," povedal denníku Financial Post ratingový stratég banky JPMorgan Nikolaos Panigirtzoglou. "Krajina je pri financovaní rozpočtového deficitu a splátok dlhu odkázaná na oficiálny sektor a preto považujeme za isté, že v priebehu roka dostane druhý záchranný balík," dodal analytik.
Portugalské topánky pomáhajú z krízy
Na 30 miliárd eur vyčíslil ďalšiu nutnú pomoc od EÚ a MMF šéf vplyvného portugalského združenia priemyslu Antonio Saraiva. Problémom sú podľa neho vysoké straty neefektívnych štátnych firiem, predovšetkým v sektore dopravy. Zahraničné banky prestali s nástupom krízy týmto podnikom požičiavať, namiesto nich to robia portugalské banky, ktorým však chýba dostatok prostriedkov na tieto aj ďalšie úvery, ktoré by pomohli k rastu.
V troskách sú niektoré tradičné odbory, ako napríklad textilný priemysel. Nie všetko však kríza "spálila". Napríklad portugalskí výrobcovia obuvi naopak krajinu ťahajú z krízy, vlani sa im podarilo zvýšiť export o 17 percent. Topánky z Portugalska sú populárne hlavne v severnej Európe.
Vláda premiéra Pedra Coelha tvrdí, že o ďalšej pomoci zatiaľ nerokuje, do budúcnosti ju však úplne nevylúčila. Dobre vie, že ak sa krajine nepodarí vrátiť na trh dlhopisov do jesene 2013, iné riešenie nebude. Ani ďalší záchranný balík ale zrejme nakoniec nebude stačiť a súkromní veritelia budú musieť pristúpiť na "haircut - zostrih", teda dobrovoľný odpis časti investícií. "Čakáme, že súkromní investori budú nakoniec musieť prijať zostrih dlhu okolo 35 percent," uviedol ekonóm Citi Michael Saunders. Ten predpokladá, že sa tak stane koncom roka 2012 alebo začiatkom 2013.
V prípade Grécka investori výmenou prišli podľa dĺžky splatnosti dlhopisov o 55 a 75 percent hodnoty investície.
Za prácou do Angoly
Portugalsko podobne ako Grécko žilo veľmi dlho na dlh. Popredný miestny denník Diário de Notícias začiatkom roka zverejnil štúdiu, podľa ktorej v období od "Karafiátovej revolúcie" v roku 1974 až do roku 2010 všetky portugalské vlády podporovali neprimerané zabíjanie a vytvárali prostredníctvom nepriehľadných PPP projektov investičné bubliny.
Zo štátnych peňazí platili často zbytočné drahé konzultantské firmy a externý poradca a manažérom týchto projektov vyplácali štedré mzdy a bonusy. To všetko vlády financovali riskantnými úvermi a zvyšovaním štátneho dlhu. Podľa štúdie tiež Portugalsko takmer štyridsať rokov zneužívalo štrukturálne a kohézne fondy EÚ.
Nový portugalský premiér Pedro Passos Coelho nedávno šokoval Portugalcov, keď nezamestnaným učiteľom a mladým poradil, aby sa radšej snažili nájsť prácu v prosperujúcich bývalých kolóniách Brazílie alebo na ropu bohatej Angole. Coelho vie, o čom hovorí, sám v Angole vyrastal, aj keď sa tam nenarodil.
Komu dlžia Portugalci:
Zdroj: BBC, v mld. eur