15. novembra 2004 - Grécka vláda aj EÚ potvrdili, že Grécko sa do eurozóny dostalo vďaka štatistickým podvodom predchádzajúcej vlády. Skutočné deficity rozpočtu boli oveľa vyššie, než sa uvádzalo.
22.-23. marca 2005 - Summit EÚ v Bruseli schválil zmeny Paktu stability: rozšíril možnosti, ako uniknúť sankciám za prekročenie trojpercentného limitu rozpočtového deficitu.
23. apríla 2010 - Grécko oficiálne požiadalo MMF a inštitúcie EÚ o aktiváciu doteraz najväčšieho medzinárodného balíka finančnej pomoci v sume až 45 miliárd eur.
2. mája 2010 - Grécku bola schválená trojročná pomoc vo výške 110 miliárd eur: eurozóna dá 80 miliárd eur a MMF zvyšok. Podmienkou bol trojročný plán rozpočtových škrtov, zvyšovania daní a štrukturálnych reforiem, ktorý v ten istý deň schválila grécka vláda.
9. mája 2010 - Ministri financií EÚ sa dohodli na vytvorení Európskeho fondu finančnej stability (European Financial Stability Facility, EFSF) - systému garancií za úvery v objeme 440 miliárd eur. Fond začal fungovať ako spoločnosť pod luxemburským právom 4. augusta 2010.
21. novembra 2010 - Ministri financií eurozóny odsúhlasili pomoc pre Írsko, ktorého rozpočtový deficit rekordne vzrástol kvôli nákladnej sanácii bánk po svetovej finančnej kríze, EÚ a MMF sľúbili 85 miliárd eur, Írsko si požičiava ale len asi 67,5 miliardy eur, pretože zvyšok si zabezpečilo úsporami vo vlastnom rozpočte.
2011
12. marca - Mimoriadny summit eurozóny schválil zníženie úrokov z úverov Grécku o jeden percentuálny bod na 4,2 percenta a sľúbil krajine viac času na splatenie úveru - sedem rokov namiesto pôvodných 3,5 roka. Írsko, ktoré tiež získalo medzinárodnú finančnú pomoc, o zníženie úrokov žiadalo neúspešne.
3. mája - Portugalsko uzavrelo s EÚ a MMF dohodu o trojročnej pomoci 78 miliárd eur, z toho EÚ prispeje 52 miliárd eur. Pomoc predstavuje asi 45 percent portugalského HDP, teda zhruba rovnako ako predchádzajúca pomoc EÚ Grécku a Írsku.
21. júla - Lídri štátov eurozóny schválili na mimoriadnom summite k riešeniu dlhovej krízy nový záchranný program pre Grécko v objeme 109 miliárd eur, z toho súkromný sektor sa do pomoci zapojí do roku 2014 37 miliardami. Dohodnuté bolo predĺženie splatnosti dlhopisov a nižšie úroky pre Grécko, Portugalsko aj Írsko.
- Summit eurozóny tiež zvýšil garancie EFSF za úvery na 780 miliárd eur a schválil nové nástroje pre tento fond. Podpísaná bola tiež dohoda o vzniku stáleho záchranného mechanizmu (ESM), ktorý nahradí od roku 2013 EFSF. ESM počíta so zárukami 700 miliárd eur a otvorený má byť aj krajinám EÚ mimo eurozóny.
7. septembra - Nemecký ústavný súd rozhodol, že finančná pomoc Nemcov pre zadlžené krajiny eurozóny nie je protizákonná. Väčší vplyv na ňu ale má mať parlament. Súd zamietol sťažnosť skupiny nemeckých euroskeptikov.
13. októbra - Slovensko ako posledná krajina eurozóny schválilo rozšírenie právomocí EFSF. Podarilo sa mu to až pri opakovanom hlasovaní po tom, čo padla vláda a boli schválené predčasné voľby na 10. marca budúceho roka.
27. októbra - Lídri eurozóny sa zhodli na zvýšení efektivity záchranného fondu EFSF, dohodli sa s bankami na odpisoch gréckych dlhov (zhruba o 50 percent) a na rekapitalizácii európskych bánk na deväť percent (do polovice roku 2012).
4. novembra - Grécky parlament by mal hlasovať o dôvere vláde socialistického premiéra Jorgosa Papandrea.