Zlatý Grék, ktorý ovládol svetové oceány

Zlatý Grék, ikona lodnej dopravy, si svoju prezývku vyslúžil nielen vybudovaním flotily supertankerov, ktoré prebrázdili vody celého sveta, ale aj vďaka priam božskému dôvtipu v obchodovaní.

Narodil sa 15. januára 1906 v starobylom Tureckom prístavnom meste Smyrna, v rodine zámožného tabakového obchodníka Sokrata a Penelopy, ktorá zomrela keď mal šesť rokov. Ako nevýrazného študenta ho vylúčili z niekoľkých škôl a tak začal pracovať v úrade svojho otca. V tom istom roku sa však turecko-grécke napätie medzi etnickými skupinami opäť vystupňovalo do tej miery, že prinútilo rodinu Onassisových utiecť do Grécka. Otca Sokrata zatkli, a tak sa mladý Aristoteles musel postarať o zvyšok rodiny. Po jeho prepustení sa Onassis rozhodol vyskúšať šťastie v Argentíne.

Začiatok zlatej ríše

V Buenos Aires prešiel niekoľkými podradnými prácami, kým sa zamestnal ako elektrikár v britskej telefónnej spoločnosti United River Plate co. Tu sa postupom času prepracoval na pozíciu nočného telefónneho operátora, čo mu výrazne dopomohlo zdokonaliť sa v angličtine obsluhovaním liniek do Londýna a New Yorku. Ocitol sa v oblasti, kde sa naučil investovaním premieňať informácie o výhodných obchodoch na reálne peniaze, vďaka čomu si otvoril dvere do luxusného klubu vesliarov, kde si začal budovať sieť kontaktov na najvyšších miestach v Buenos Aires.

Obnovenie kontaktu s otcom viedlo k úspešnému importovaniu tabaku, ktoré mu vynieslo prvý milión. V roku 1931 bol jeho vplyv a status tak ohromujúci, že ho grécka vláda vyhlásila za zástupcu konzula v Buenos Aires. Onassis však vzhliadal k vyšším cieľom a tak svoju pozornosť upriamil na lodný priemysel.

V časoch celosvetovej ekonomickej krízy sa opäť prejavila jeho obchodnícka dravosť a duchaprítomnosť, keď od krachujúcej kanadskej spoločnosti Steamship co. odkúpil šesť nákladných lodí za smiešnu sumu 20 tisíc dolárov za kus. Prvým dvom spusteným na vodu dal na znak úcty mená po svojich rodičoch čím vznikla spoločnosť Olympic Maritime S.A. Aby sa vyhol vysokým daniam, lode zaregistroval pod záštitou Panamskej vlajky, čo sa stalo rutinným postupom v oblasti lodného obchodovania.

Obdobie 2.svetovej vojny

Rok 1939 poznamenal aj ríšu Onassisa, keď boli niektoré z jeho lodí skonfiškované štátmi, v ktorých momentálne kotvili. Nasledujúci rok musel náhle opustiť Londýn počas bombardovania nemeckým Luftwaffe len s malou brašňou, ktorá obsahovala dokumenty celej jeho flotily lodí. V Amerike sa mu podarilo zredukovať obchody pre záchranu lodí, ktoré sa na základe dohôd rozhodol prenajímať spojeneckým vojskám. Niektoré počas bojov zmizli, iné sa poškodili. Na oplátku mu boli sľúbené výhodné ceny pri odkúpení prebytočných lodí americkej armády po skončení vojny.

Po vojne, nákupom prebytkov lodi americkej flotily, Onassis ovládal jednu z najväčších súkromných obchodných flotíl a všetko vyzeralo ako rozprávka, kým sa nedostal do problémov s americkou vládou, ktorá podľa zmlúv mala kontrolovať všetky lode na amerických základniach, čomu sa vďaka šikovným právnym manévrom vyhýbal a tak mu odobrali niekoľko lodí. Do toho všetkého sa k vyšetrovaniu pridalo aj FBI, ktorým nesedeli údaje v jeho vízových dokumentoch. Všetko vyriešil pokutou vo výške sedem miliónov dolárov a tak mu plavidlá vrátili.

Krízu lodnej dopravy cez Suezský prieplav, ktorú zapríčinil Egypt zvýšenou kontrolou a zavedením poplatkov znovu obišiel rafinovaným spôsobom, využitím potenciálu svojich supertankerov, čo mu vynášalo milión dolárov extra za každý jeden deň.

V tomto období pole pôsobnosti rozvinul aj do investovania do oblasti monackých kasín a hotelov, ktoré však netrvalo dlho, hlavne kvôli dlhotrvajúcim konfliktom s monackým princom Rainierom. Viac štastia mal s gréckymi aerolíniami Olympic Airway, ktoré postavil na nohy a premenil na ďalšiu baňu, z ktorej dokázal vydolovať zlato.

Rodinný a milostný život

Onassis na svoje plány mnohokrát využil ženy, či boli dcéry bohatých magnátov, prostredníctvom ktorých si vytvoril cesty k postupu v kariére alebo ináč nedostupným kontraktom, ako to bolo v prípade romániku so švédskou dedičkou Ingeborg Dedichen, vďaka ktorej v roku 1938 do svojich radov získal 15 000 tonový tanker Ariston, najväčší parník svojej doby.

Jeho prvou manželkou bola dcéra námorného magnáta Athina Livanos, s ktorou mal dve deti, Alexandra a Christinu. Tento rodinný stav obnášal život v prepychu s častým striedaním luxusných domov. Netrval však večne. Prerušila ho aféra s gréckou opernou speváčkou Mariou Callas, jednou z najznámejšich žien tej doby, ktorá vyústila v rozvod. Tú však nahradila ďalšia vysoko postavená dáma, jedna z najnedostupnejšich dám dvadsiateho storočia, vdova po zavraždenom americkom prezidentovi J.F.Kennedym, Jacqueline Kennedyová so svojimi dvoma deťmi.

Smrť syna ho zničila

V dobe, kedy plánoval rozvod s Kenedyovou, jeho syn Alexander stratil kontrolu nad lietadlom na aténskom letisku, pričom prišiel o život. Onassis nikdy neuveril tomu, že to bola nehoda a nehodu pripisoval na účet CIA alebo gréckej militantnej junte.

Zdravie žiaľom zasiahnutého Onassisa sa rapídne zhoršilo a doktori mu diagnostikovali svalovú chorobu, myasthenia gravis, ktorej 15. marca 1975 v Paríži podľahol.

Jeho dedička a nástupníčka, dcéra Christina sa preukázala ako labilná následníčka svojho legendárneho otca, ktorá však v roku 1988 vo veku 37 zomrela, prenechajúc imanie svojej trojročnej dcére Athine, ktorá sa tak v roku 2003 s majetkom vyše 2,7 milardy dolárov stala najbohatšou tínedžerkou ako posledná priama dedička starého otca, ktorého nikdy nestretla.