Európska únia bude v budúcom roku fungovať podľa úspornejšej verzie rozpočtu, jej výdavky na rok 2012 sa zvýšia o dve percentá na 129,1 miliardy eur.
Hoci europoslanci v októbri presadili štedrejší rozpočet vo výške 133,1 miliardy eur, teraz musel parlament po dlhom rokovaní ustúpiť požiadavkám členských štátov. Tie chceli, aby sa únia vzhľadom k hroziacej hospodárskej kríze uskromnila.
Vlády 27 členských štátov Európskej únie konali s Európskym parlamentom 17 hodín a k zhode nakoniec obe strany došli v sobotu skoro ráno.
"Naozaj sa mi uľavilo, že sme sa dohodli. Dohodu som dosiahli jednomyseľne," uviedol zástupca poľského ministerstva financií Jacek Dominik. "Je to úsporný rozpočet," poznamenal eurokomisár pre rozpočet Janusz Lewandowski.
Výsledok rokovaní je však pre Európsky parlament aj pre Európsku komisiu malou prehrou, pretože obe inštitúcie chceli výdavky zvyšovať razantnejšie.
Europoslanci schválili zvýšenie o 5,2 percenta oproti roku 2011, nakoniec sa však presadila úspornejšia verzia, kde sa výdavky zvyšujú len o dve percentá, teda zhruba o infláciu.
Podľa členov únie sa musí rozpočet dvadsaťsedmičky prispôsobiť neradostným hospodárskym vyhliadkam, s ktorými sa stretávajú vlády v jednotlivých štátoch.
"Vzhľadom k úsporným opatreniam v členských štátoch musíme prakticky zvažovať každé euro," povedal Dominik.
Eurokomisár Lewandowski ale upozornil aj na to, že práve ekonomická situácia jednotlivých krajín môže rozpočet ešte počas roka ďalej poznamenať, ak vlády nebudú schopné plniť svoje záväzky.
"Dokonca aj v časoch úspor sa musí účty riadne platiť. Rozpočet sa nemôže stať rukojemníkom kvôli finančným problémom členských štátov," varoval.
Rozpočet EÚ musí ešte prejsť oficiálnou schvaľovacou procedúrou, ale teraz už pôjde len o formalitu. Spor medzi inštitúciami sa tak podarilo urovnať hneď na prvýkrát, na rozdiel od minulého roka, kedy po krachu zmierovacích rokovaní EÚ dokonca hrozilo hospodárenie podľa rozpočtového provizória.
Rozpočet EÚ predstavuje menej ako jedno percento hrubého domáceho produktu členských krajín. Dve tretiny rozpočtu financujú štáty podľa výšky svojho HDP, zvyšná tretina pochádza z výberu daní a ciel.