Africké akcie môžu rásť aj o tisíc percent

Afrika je druhý najväčší kontinent s ohromnými zásobami nerastného bohatstva, ktoré prekonáva snáď len biologická rozmanitosť. Všetko platí aj o päťdesiat rokov neskôr, a to vrátane nezdolného optimizmu, že Afrika to už konečne rozbalí a svetu ukáže.

V posledných rokoch urobila veľký skok vpred, povesti najzaostalejšieho kontinentu sa však len tak nezbaví.

Nielen beznádej

Keď v roku 2000 označil magazín The Economist Afriku beznádejným kontinentom, príliš kritiky za to nezožal. Prírodné katastrofy, hlad, vojny a etnické čistky mu dávali veľa munície na svoju obranu. Mnoho krajín lavírovalo na hrane politického prevratu bez silnej vlády a akýkoľvek seriózny biznis bol pre zahraničné spoločnosti pekelnou skúškou.

Od tej doby sa situácia v mnohých oblastiach zlepšila, čo snáď až príliš optimisticky komentoval už spomínaný magazín hlavným článkom "Afrika na vzostupe" na sklonku minulého roka.

Čierny kontinent už nie je synonymom utrpenia, ale rozkvitajúceho sa biznisu. Dôkazom je najbohatší človek čiernej pleti, Nigérijčan Alike Dangote, ktorý podniká v ťažbe komodít. Na rebríčku najbohatších ľudí sveta mu patrí 76. miesto.

Zhodnotenie o tisíce percent? Len v Afrike...

Podľa mnohých kritérií Afrika skutočne valcuje. Šesť z desiatich najrýchlejšie rastúcich ekonomík za posledných 10 rokov je práve z tohto kontinentu. Zadlženie krajín je spravidla na veľmi nízkej úrovni a súčasné problémy západného sveta tak Afriku míňajú oblúkom.

Rastú tiež africké finančné trhy. Hlavný juhoafrický index vzrástol od roku 2002 o 250%. Nigérijský akciový index pridal 80%, avšak do roku 2008 rástol až 400% vďaka mánii na ropných trhoch.

Rekordmanom je však egyptský akciový index, ktorému sa v tomto období so ziskom 1000% vyrovná skutočne len máloktorá investícia. A to do roku 2008 rástol o neskutočných 1950%. Rovnako ako ostatné rozvíjajúce sa trhy patria aj tie africké medzi vysoko volatilné, a tým pádom rizikové investície. Ak však porastie cena komodít, africké akciové indexy by mali stále smerovať nahor.

Čína si kupuje priazeň Afričanov

Pri pátraní po zdrojoch rastu Afriky v posledných rokoch vedie rýchla cesta k Číne. Po roku 2000 využívala s rastúcim významom najľudnatejšej krajiny sveta Afriku ako zdroja komodít pre svoj rýchly hospodársky rast. Vzájomná obchodná výmena dosiahla v minulom roku už 166 miliárd dolárov.

Na rozdiel od západných krajín bola bilancia Afriky s Čínou v čiernych číslach a obchodná výmena v posledných rokoch dramaticky rástla. Bolo to práve zásluhou exportu komodít, ktoré značne vylepšovali a stále vylepšujú ekonomické dáta mnohých afrických krajín.

Ťažba je tiež spojená s veľkými kapitálovými investíciami a pôžičkami, vďaka ktorým si Čína pestuje s Afrikou dobré vzťahy. A na rozdiel od minulosti, ekonomický rast prestupuje k obyvateľstvu a pomaly vytvára strednú spoločenskú triedu.

Afrika rastie a padá s ťažbou

Cez pozitívne signály sa čierny kontinent zatiaľ nestal hospodárskym tigrom. Základom rastúceho bohatstva je ťažba surovín. Či už ide o angolskú, nigérijskú či líbyjskú ropu, mozambický hliník alebo drahé kovy štátov južnej Afriky, Afričania ťažia hlavne zo svojho prírodného bohatstva.

V historickom kontexte ide o pokrok, ale ako základ dlhodobej prosperity by to nemuselo stačiť. Od roku 2000 vzrástla cena surovín často o stovky percent a vplyv exportov na HDP prudko rástol. Dôležitým faktorom "papierového" úspechu je v prípade mnohých afrických krajín tiež nízka základňa HDP z minulosti. Cez vzostup domácich ekonomík Afrika stále vytvára 2-3% svetového HDP

Kruté porovnanie

Na rebríčku krajín ekonomickej slobody je Afrika s prehľadom na chvoste kontinentov. Je to pritom práve sloboda a ochrana majetkových práv, ktoré sú hlavnými súčasťami vyspelosti a blahobytu akejkoľvek krajiny. Podobne negatívne výsledky prináša aj index ľudského rozvoja, kde žiadna z afrických krajín nedosahuje kvality ani štátov východnej Európy alebo Južnej Ameriky.

Spoločne s Južnou Amerikou na tom sú najhoršie z pohľadu rovnosti príjmov v ekonomike. Index korupcie potom potvrdzuje, že označenie Afriky ako "krajiny tretieho sveta" do prepadliska svetových dejín len tak neprepadne. A to ani napriek pozitívnemu vývoju v posledných rokoch.