Poslanci museli rozhodnúť o konaní referenda, ktoré je nevyhnutné potom, ako takzvaný zákon o Icesave tento týždeň prezident Ólafur Grimsson vetoval. Zákon počítal s tým, že Island do šiestich rokov splatí Británii a Holandsku spolu asi 4 miliardy eur, ktoré tieto krajiny vyplatili svojim občanom za straty spôsobené zrútením islandskej internetovej banky Icesave v roku 2008.
Island doplatil na život na úver, keď jeho ekonomika rástla najmä vďaka vysokému objemu pôžičiek zo zahraničia. Po nástupe finančnej a hospodárskej krízy musel štát znárodniť tri najväčšie banky, pričom jednou z nich bola aj Landsbanki, vlastník Icesave. Reykjavík síce oznámil, že garantuje vklady v dotknutých bankách, no iba svojim občanom. V Icesave, ktorá pred krízou ponúkala vysoké úroky, však mali účty aj tisíce Britov a Holanďanov, a tí o svoje peniaze prišli.
Mnohí Islanďania odmietajú, aby krajina požiadavky Londýna a Amsterdamu prijala a zhruba štvrtina obyvateľov sa podpísala pod petíciu proti vyplateniu peňazí. Podľa nich je nespravodlivé, aby celý Island platil za chyby súkromných firiem, ktoré boli navyše pod kontrolou zahraničných spoločností.
Informovala o tom agentúra Reuters.