Grécky premiér Jorgos Papandreu má na otázky, čím sa živili jeho predkovia, jednoduchú odpoveď: Vládli. A ešte raz vládli. Jeho otec aj dedo totiž v rôznych obdobiach šéfovali vláde. Otec už v tričku Panhellénskeho socialistického hnutia PASOK. To nosí aj terajší 59-ročný premiér. Rodený Američan získal občianstvo za Atlantikom vďaka exilu otca v roku 1939. Ušli sa mu aj štúdiá na prestížnych školách v USA, vo Švédsku a v Kanade, kým sa v roku 1974 vrátil späť do Grécka. Ako poslanec začal prvý raz vnímať parlament v roku 1981, keď sa jeho otec stal premiérom. Cestu k vládnym postom tak mal uľahčenú.
Výraznejšie si ho však svet začal všímať v roku 1999, keď sa stal ministrom zahraničných vecí a keď sa postaral o rozruch pokiaľ ide o výzvy na zastavenie bombardovania bývalej Juhoslávie. Pozornosť si vyslúžil aj pri znižovaní napätia medzi Gréckom a Tureckom vzhľadom na Cyprus a najviac aplauzu si vyslúžil v roku 2004, keď krajina získala možnosť usporiadať olympijské hry.
Pokiaľ však ide o ekonomickú kondíciu Grécka, zjavne nik ju lepšie nepozná ako samotný Papandreu. Presnejšie, jeho rodina. Už za otca Andreasa Papandrea nebotyčne vzrástol štátny dlh takmer z 23 percent HDP na 90 percent. No a deň po tom, čo získala dôveru vláda Jorgosa Papandrea, vyšlo najavo, že rozpočtový deficit bude dvojnásobný, než sa počítalo. "Ak Grécko bude žiť svoj normálny politický život, nemusím zostávať v politike," povedal v septembri 2009. Svoju moc však len upevnil, keď sľúbil naštartovať grécku ekonomiku.
Papandreu podľa opozície aj teraz ponúkol svoj post a referendum ľudu len preto, aby upokojil zahraničie aj domácu scénu.