Baťove závody, ktoré v čase svojej najväčšej slávy na konci 30. rokov zamestnávali v Československu 42 tisíc ľudí a predávali ročne v 82 krajinách sveta vyše 100 miliónov párov topánok, zostávajú symbolom úspechu českých a slovenských podnikateľov. Ich zakladateľa Tomáša Baťu (1876-1932) nezabrzdila 1. svetová vojna, nasledujúci pokles dopytu ani hospodárska kríza.
Baťa, a po jeho smrti i nasledovníci, vždy dokázal firmu rozšíriť. To stojí za pripomenutie práve dnes, keď svet dusí recesia. V roku 1930, kedy sa svetová kríza rozbiehala, vyrobili totiž jeho domáce linky 22 miliónov párov topánok, v roku 1937, kedy už odznievalo, to bolo 48 miliónov párov. "Vyšiel z krízy poučený a posilnený. Najmä morálne," zdôrazňuje František Trnka, jeden z členov vrcholového manažmentu niekdajšieho slušovického velkodružstva. Trnka pripomína hlavne Baťovo nadľudské úsilie, vytrvalosť a pracovitosť. Tieto vlastnosti dopĺňala podnikavosť a ochota riskovať. Sám kráľ obuvi hovoril o viere vo svojich spolupracovníkov. "Budovy, to sú hromady tehál a betónu. Stroje, to je veľa železa a ocele. Život tomu dávajú až ľudia," zdôrazňoval.
Baťove podnikateľské princípy rozhodne nepatria len do minulosti. Predkladáme vám sedem receptov, vďaka ktorým slávny biznismen obstál aj v ťažkých dobách.
1 - Túžba podnikať
Na prvom mieste stála posadnutosť podnikať a využiť každú príležitosť. Jasne sa jeho dravosť ukázala po vypuknutí 1. svetovej vojny, keď Baťa získal zákazky na výrobu vojenských topánok. Štvorročná spolupráca s rakúskou armádou stála za raketovým vzostupom firmy. Počet zamestnancov narástol zo 400 na 4000, dokonca v nej pracovali ruskí vojnoví zajatci. Stovkám mužov z okolia Zlína sa zase podarilo vyhnúť povolávacím rozkazom. Pri dennej výrobe okolo 6000 párov vojenských topánok sa odhaduje, že obul možno polovicu cisárskych vojakov.
2 - Odvaha riskovať
Odvaha bola potreba v septembri 1922, kedy Baťa vytrel zrak konkurencii. Zo dňa na deň zlacnel svoju obuv na polovicu. Išlo o reakciu na povojnovú hospodársku krízu - ľudia nemali peniaze na nákupy a vláda k tomu presadila zhodnocovanie koruny, čo komplikovalo export. Baťa radikálny krok dlho zvažoval, jeho plánom sa vysmievali aj pražskí priemyselníci a očakávali, že skrachuje. Istý si nemohol byť ani postojom svojich zamestnancov, ktorým to prinášalo pokles platov o 40 percent. Hoci im ho osladil znížením cien vo svojich obchodoch, kde kupovali základné potreby. Ako vo svojej práci "Zo Zlína do sveta - príbeh Tomáša Baťu" uvádza historik Zdeněk Pokluda, zľava sa pre zákazníkov stala magnetom a nepredajné zásoby počas krátkej doby zmizli. Umrtvený kapitál sa opäť dal do pohybu. Za päť rokov každú druhú topánku, ktorú v Československu niekto nosil, vyrobili u Baťu.
3 - Americký vzor
Tomáš Baťa využíval každú príležitosť na rozšírenie svojej firmy, jeho vzorom boli americké velkofirmy. Robil to ako za konjunktúry, tak za ekonomických ťažkostí. Už počas 1. svetovej vojny budoval obchodnú sieť, ktorá pokryla české a moravské mesta. Za nasledujúcej depresie otváral pobočky v zahraničí. Krízu v 30. rokoch využil na skupovanie konkurenčných obuvníckych podnikov. To bol prípad firiem v Třebíči, Nových Zámkoch, Veľkých Bošanoch či Krasicích.
Počas najhlbšej krízy začal i s výstavbou druhého centra firmy v Otrokoviciach. Oslnivý vzostup mal aj svoj rub: jeho expanzia zlikvidovala v Československu skoro 350 iných firiem a firmiček a pripravila o prácu 25 tisíc ľudí.
4 - Sebestačnosť a diverzifikácia
Odolnosť Baťovho podniku bola opretá o skutočnosť, že si vybudoval rozsiahle zázemie a vymanil sa zo závislosti na subdodávateľoch. Nepochybne sa inšpiroval u automobilového kráľa Henryho Forda, ktorý postupoval rovnako. V praxi to znamenalo nákupy veľkostatkov (kvôli lacným potravinám pre zamestnancov), lesov o rozlohe 4000 hektárov, hnedouhoľných baní či budovanie elektrární. Baťove gumárne vyrábali čižmy a podpätky, ale aj pneumatiky a plynové masky. Veľa peňazí pohltili železnice, vodný prieplav alebo kúpa dvoch námorných lodí. Diverzifikácia postupovala aj počas vedenia Tomášovho nevlastného brata Jána Antonína, ktorý v roku 1932 prevzal akciovú spoločnosť ocenenú na viac ako 900 miliónov predvojnových korún. Pribudla továreň na lietadlá, chemička Fatra Napajedla a tiež filmové ateliéry.
5 - Zahraničná expanzia
Kľúčom k prekonaniu krízy sa stala expanzia do zahraničia. Napriek colným bariéram, dovozným kontingentom či kampaniam proti Baťovmu tovaru. Jednou z ciest bolo zakladanie nových predajní. Len v rokoch 1929 a 1932 ich v 37 krajinách otvorili 666. Predovšetkým v Ázii a Afrike. Ešte významnejšie bolo budovanie výrobných závodov. V roku 1931 v Nemecku, o rok neskôr v Poľsku, Švajčiarsku, Francúzsku a Juhoslávii. V roku 1933 pribudla India, potom Veľká Británia, Holandsko a nakoniec Indonézia, Singapur a pred 2. svetovou vojnou vyrastali jeho závody v Kanade a potom v Latinskej Amerike. Odchádzali do nich v Zlíne vyškolení odborníci (často v Baťovej škole práce) a zahraničné pobočky nakoniec vyrábali viac topánok ako závody doma.
6 - Viera v techniku a vyššie platy
Produktivitu práce, náskok pred konkurenciou a odolnosť voči hospodárskym výkyvom prinieslo aj včasné vybavenie firmy špičkovou technikou. Z USA bola prevzatá pásová výroba, systém práce rozložený na základné úkony a dokonalá organizácia podľa Taylorových štúdií. To všetko doplnilo prepracované plánovanie, účasť zamestnancov na zisku i na strate a samostatnosť jednotlivých súčastí firmy. Zlínske prevádzky boli elektrifikované, kupovala sa najmodernejšia technika a kvalitné obuvnícke stroje firma vyrábala aj vo vlastných strojárňach. Baťa staval aj na mimoriadnych pracovných výkonoch svojich manažérov a robotníkov. "Bol náročný v požiadavkách, tvrdý v ich vymáhaní, veľkorysý v odmeňovaní a neúprosný v sankciách," zhŕňa František Trnka.
Intenzita práce v Baťových závodoch bola skutočne vysoká, sťažnosti sa niekoľkokrát prejednávali až v parlamente. Hlavnými kritikmi boli komunisti, ktorí v roku 1932, kedy Baťa dočasne prepustil 5000 zamestnancov, poslali do Zlína agitovať novinárov Julia Fučíka a odborového predáka Antonína Zápotockého. "Baťovci" ale stáli za svojím šéfom.
Hlavným argumentom zostávali vyššie platy. Tie v medzivojnovom období boli u Baťu o polovicu vyššia než inde, a k tomu sa za ne dalo viac kúpiť vďaka špeciálnym obchodom s nižšími cenami. Publicista František Valach pripomína, že spotreba mäsa a mlieka bola v Zlíne dvojnásobná. Zato piva sa tam vypilo málo, jeho spotrebu vytesňovali vtedy módne limonády. Baťa sa orientoval na mladých ľudí, vekový priemer zamestnancov bol 26 rokov a tých nad 50 necelé dve percentá. Mladí pracovné tempo a naprogramovanú súťaživosť lepšie znášali.
7 - Nielen podnikateľ
Baťa prišiel aj s ďalšími sociálnymi programami. Nechával stavať rodinné domčeky, staral sa o školy a mohol sa pochváliť i charitou. Zamestnával asi 200 telesne postihnutých. Baťovým dielom bol samotný Zlín, ktorý sa z neveľkého mestečka premenil v moderné mesto s viac ako 30 tisíc obyvateľmi. Opakovane bol zvolený jeho starostom a vedľa veľkorysej výstavby sa zasadil aj o nízke miestne dane. Tie podporili rozvoj služieb. Čo nepochybne opäť prispievalo k obrazu Zlína ako skvelého miesta k životu, mestá parkov, moderných tovární a mnohých príležitostí, kde je ľavicová ideológia nadbytočná.
Práve jeho vzťah k mestu a jeho širšiemu okoliu, ktoré ako začínajúci obuvník zháňajúci zákazky prechodil pešo, vypovedá o tom, že Tomáš Baťa nebol len podnikateľ. V tom bola zrejme aj jeho najväčšia sila. "Vo svojom životnom diele zvíťazil preto, že mu išlo o viac než len o úspech v obchodnom a priemyselnom podnikaní. Usiloval o vytvorenie životného štýlu človeka v priemyselnej civilizácii," napísal 50 rokov po jeho smrti v kanadskom exile jeden z Baťových mužov Antonín Cekota.