V roku 1963 Philip Knight začal predávať bežecké topánky z kufra svojho auta. O štyridsať rokov neskôr predsedal najväčšej a najokázalejšej spoločnosti v oblasti športovej módy na svete. Od 1964 do 1972 Knight a jeho bývalý tréner atletiky, Bill Bowerman, distribuovali japonské bežecké topánky v Amerike a postupne položili základ pre ríšu Nike. Do konca roka 1980 sa stala „fajka“ Nike, ochranná známka, všadeprítomnou, a Knight bol na dobrej ceste k riadeniu multimiliónovej spoločnosti.
Počiatky Nike
| Philip Hampson "Phil" Knight Dátum narodenia: 24. február 1938 Miesto narodenia: Portland, Oregon, USA Štúdium: Stanford University Majetok: 12,7 miliardy dolárov Záujmy: šport Rodinný stav: ženatý s Penny Knight Deti: tri |
Knightovu budúcnosť lídra Nike najvýraznejšie poznačili tri udalosti. Prvou bolo stretnutie s Billom Bowermanom, jeho trénerom, na University of Oregon v tíme atlétov v roku 1957. Bowerman bol bývalý olympionik, ktorého vášeň pre šport a inovácie nakoniec Knighta inšpirovali k vytvoreniu biznisu, zasvätenému pre obidve veci, a tak sa Bowerman stal jeho obchodným partnerom.
Ďalší krok k úspechu zaznamenal počas štúdia na obchodnej fakulte na Stanfordskej univerzite. V reakcii na zadanie od profesora Franka Shallenbergera Knight vymyslel obchodný a marketingový plán pre dovoz vysoko kvalitných bežeckých topánok z Japonska, ktoré by predával v Spojených štátoch s vysokým ziskom. V istom zmysle to bol okamih, kedy sa z vízie zrodila značka Nike.
Tretia udalosť sa odohrala v roku 1963, kedy Knight odcestoval do Japonska a stretol sa s manažérmi z firmy Onitsaka, ktorá distribuovala bežecké topánky Tiger. Nechal sa nahovoriť na zmluvu o distribúcii. Keď sa ho vedúci spoločnosti spýtali, ktorú firmu zastupuje, Knight vyhŕkol prvú vec, ktorá mu napadla - Blue Ribbon Sports. Tento „výlet“ naštartoval jeho celoživotnú fascináciu japonskou kultúrou a ohlasoval globalizáciu Nike.
Blue Ribbon Sports
V roku 1964 Knight s Bowermanom investíciou 500 dolárov rozbehli Blue Ribbon Sports, ktorá v spolupráci so spoločnosťou Onitsaka začala vyvíjať a distribuovať bežecké topánky pre severoamerický trh. Ako sa spoločnosť prebíjala a rástla, Knight pracoval ako autorizovaný účtovník a popri tom učil na Portlandskej štátnej univerzite.
Počas niekoľkých nasledujúcich rokov BRS otvoril sieť obchodov v Santa Monike, v Kalifornii, a Eugene, Oregone, a spoločnosť začala posilňovať rady zamestnancov, ktorí neskôr obsadili kľúčové pozície v Nike.
Nike
V roku 1969 samotný Knight predal topánky Tiger v hodnote 1 milión amerických dolárov. Ku koncu roka 1971 kvôli zmluvným nezhodám s japonskou Onitsakou boli Knight a Bowerman prinútení zvážiť otvorenie vlastného obuvníckeho závodu.
Knight zaplatil bývalému študentovi Portlandskej štátnej univerzity, aby vyvinul dizajn „fajky“. Jeff Johnson, zamestnanec Blue Ribbon Sports, meno Nike doslova vysníval. Prvý model topánky, Cortez, debutoval v roku 1972 na Olympijských pretekoch, a v tom istom roku dosiahla Nike tržby viac ako 3 milióny dolárov.
Zameranie na športovcov
Knight, ako sám športovec, chcel formovať svoju spoločnosť hlavne pre potreby športovcov. Chcel vytvoriť produkty, ktoré by používali najväčší svetoví športovci a s nimi by boli spájaní. Na začiatku siahol po olympijských bežcoch, ako napríklad diaľkový bežec Steve Prefontaine, ktorí by nabádali ostatných, aby vyskúšali rovnaké topánky. V roku 1978 si Nike upísala ďalšiu, tentoraz tenisovú hviezdu Johna McEnroea.
Do roku 1980 Nike ovládol polovicu trhu so športovou obuvou a so svojimi akciami vstúpil na newyorskú burzu. Rastúce bohatstvo spoločnosti Nike umožnilo získať si ďalších prvotriednych športovcov, vrátane veľmi lukratívnych vzťahov s Michaelom Jordanom a Tigerom Woodsom.
Pod tlakom kritiky
Tak ako podiel Nike na trhu počas 1980 a 1990 rástla i verejná kritika obchodnej stratégie spoločnosti. Prevažne sa zamerala priamo na Knighta, ktorého tajomná osobnosť a ležérny vzhľad sa stali stredobodom pozornosti médií. Na olympijských hrách v roku 1992 Michael Jordan a ďalší hráči NBA s podporou Nike odmietli účasť v televíznom spote s logom Reebok na ich dresoch, čo nakoniec viedlo k vyhroteniu vzťahov so športovcami z jeho vlastných radov.
Najväčšie diskusie však vyvolali "manufaktúry" v juhovýchodnej Ázii na výrobu topánok. Knight nakoniec na kritiku voči Nike reagoval programom reforiem, avšak ostal aj naďalej hlavným terčom mnohých antiglobálnych skupín.
Nepretržitá expanzia
Knight bol natoľko bdelý, aby Nike udržal na vrchole priemyslu. V neskorých osemdesiatych rokoch, kedy Reebok nakrátko nahradil Nike v pozícii najvýnosnejšej firmy so športovou obuvou, Knight zefektívnil pobočku Nike v Beavertone, Oregone, a dal jej korporátnu atmosféru, pričom zachoval imidž spoločnosti riadenej náhodnými povstaleckými športovcami.
V roku 1990 napriek kritike, Knight zapojil spoločnosť do životného prostredia a verejnoprospešných oblastí. Zároveň sa Nike začala angažovať v hokeji, golfe, futbale. Otvorili sa obrovské Niketown predajne v nákupných centrách, a tak Nike pokračovala vo svojej dominancii na trhu. Ako výsledok tejto agresívnu expanzie mala Nike viac ako 10 miliárd dolárov ročných tržieb pred rokom 1999.
O Knightovi sa povrávalo že nemá rád reklamy. Napriek tomu slogany ako "Just Do It" a obrázky, ako Michael Jordan plachtí vzduchom, upevnili Nike pozíciu na trhu. Reklamy Nike zobrazujú skvelých športovcov ako predmet hodný uctievania, ale tiež nabádajú, že každý má veľkosť vo vnútri seba. Globálna sila týchto posolstiev bola taká silná, že v roku 2003 medzinárodné tržby Nike presiahli príjmy v USA prvýkrát v histórii spoločnosti.
Zdroj: www.referenceforbusiness.com