V piatok popoludní sa skončili dva dni debát európskych štátnikov na tému záchrana eura a ďalšie pokračovanie eurozóny. Kým v druhom bode štátnici viacmenej pokročili - dohodou na prehĺbenie fiškálnej integrácie, vo veci záchrany jednotnej európskej meny výraznejšieho pokroku nedosiahli.
Ekonóm David Marek z Patria Finance hodnotí summit ako viacmenej úspešný, naplnenie očakávaní podľa neho nie je postačujúcou podmienkou.
Summit iba pomohol
"Summit EÚ v podstate naplnil očakávania, čo ale neznamená, že je vyhrané. Očakávali sa tri kľúčové veci: nové prísnejšie fiškálne pravidlá, automatické sankcie a urýchlenie príprav trvalého záchranného fondu ESM. Všetky tieto body boli schválené, hoci stále zostáva množstov bodov na objasnenie ," upozornil.
"Dúfajme, že týmto už sa tá kríza vyrieši. Ja si ale myslím, že ten rast je len odrazom úľavy," poznamenal analytik Andy Lynch zo spoločnosti Schroders. "Zavádzanie tých pravidiel bude ťažké, finančné tituly z toho dôvodu máme stále zastúpené menej," povedal. Banky sú vraj v ťažkej situácii a kvôli spomaleniu ekonomiky možno budú mať ďalšie straty.
Dva hlavné závery
Bruselský summit v zásade priniesol dva hlavné závery. Po prvé, že minimálne 17 štátov eurozóny čaká výrazné sprísnenie pravidiel pre dodržiavanie rozpočtových kritérií. Aj keď nebola zatiaľ stále konkretizovaná vymáhateľnosť týchto pravidiel a prípadné sankcie za ich nedodržanie.
Druhým dôležitým záverom, ktorý hodnotia kladne analytici, je rozšírenie prostriedkov Medzinárodného menového fondu (MMF) o 200 miliárd eur. Tie by mu mali dodať krajiny eurozóny a ďalšie členské štáty EÚ formou bilaterálnych pôžičiek. Práve tieto peniaze by podľa expertov mohli v prípade potreby pomôcť Taliansku a Španielsku prekonať prvý štvrťrok roku 2012.
Analytici zároveň však varujú, že aj napriek výške by to mohla byť pre Rím a Madrid len dočasná náplasť. Marek sa domnieva, že 200 miliárd eur mohlo byť radšej použitých na posilnenie záchranných fondov EFSF či ESM. "Európske krajiny zrejme dúfajú, že do MMF zvýšia svoje príspevky aj neeurópske krajiny ako USA a Čína," dodáva.
Médiá potom považujú za dôležitý "prechod" Veľkej Británie do izolácie. Európske denníky dohodu o reformnej zmluve, ku ktorej sa odmietli pripojiť Británia a Maďarsko, hodnotia ako faktické rozdelenie EÚ. Economist to nazýva dokonca rozvodom.
Čo priniesol summit?
|
200 miliárd pre MMF |
| Fiškálna únia Eurozóna sa dohodla na vytvorení novej zmluvy pre záchranu eura. K zmluve na záchranu eurozóny sa určite pripojí 17 krajín platiacich eurom. Ďalších deväť štátov bude podpis zvažovať a svoju účasť skonzultuje s národnými parlamentmi, ale sa skôr očakáva, že k zmluve pristúpia. Dohodu zo stola zmietla Veľká Británia, ktorá výmenou za svoj podpis požadovala ústupky v oblasti finančných záležitostí, čo by ovplyvnilo chod londýnskeho finančného centra City. Dohoda eurozóny počíta hlavne so zavedením tvrdých pravidiel pre hospodárenie. Za ich porušenie by mali takmer automaticky prísť vysoké pokuty. Podľa eurozóny je to nutná podmienka pre to, aby mohla spoločná mena fungovať. Sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny, ani spôsob ich vymáhania však zatiaľ neboli stanovené. Pravidlá mali byť uvedené do platnosti zmenou Lisabonskej zmluvy. Kvôli nezhode všetkých štátov únie, ktorá zmenu jedného z hlavných dokumentu EÚ podmieňuje, by ale mala vzniknúť iba medzivládna dohoda. |
| Dlhová brzda Základným pravidlom novej dohody by sa mala stať dlhová brzda. Reštriktívne rozpočtové pravidlá budú podľa novej dohody zakotvená priamo v jednotlivých ústavách. Jednotlivé členské štáty by mali hospodáriť s vyrovnanými rozpočtami alebo skončiť každý rok v prebytku. Maximálne prípustný štrukturálny rozpočtový deficit by mal byť 0,5 percenta HDP, pričom v súčasnosti je povolená hranica deficitu sú 3 percentá. Za prekročenie tejto 3 percentnej hranice by v budúcnosti mali nasledovať sankcie. Ich podoba aj termín, kedy by mohla táto zmena začať platiť, zatiaľ nie sú jasné. Sankcie by mala automaticky ukladať Európska komisia, pričom ich prípadné zrušenie by muselo byť odsúhlasené 85 percentnou väčšinou hlasov členských štátov. |
| Záchranné fondy Štátnici sa tiež dohodli, že dôjde k zmenám u európskych záchranných fondoch. Pôvodne mal súčasný záchranný fond EFSF zaniknúť a jeho úlohu mal prevziať dlhodobý mechanizmus ESM. Nová dohoda potvrdila predchádzajúce odhady, že fondy budú nakoniec dočasne dva a ich palebná sila bude vyššia. Súčasný záchranný fond eurozóny (EFSF) bude fungovať podľa pôvodných plánov až do polovice roka 2013. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) začne fungovať od júna 2012. Pôvodne to malo byť o rok neskôr. Celková kapacita EFSF/ESM vo výške 500 miliárd eur bude revidovaná v marci 2012. Kontrolu nad fondami potom získa Európska centrálna banka (ECB). Podľa jej vyjadrenia by vplyv centrálnej banky na oba mechanizmy mal prispieť k zníženiu výnosov štátnych dlhopisov, ktorých rast v poslednej dobe krízu veľmi prehĺbil. |
| Británia v izolácii Vďaka svojmu odmietavému postoju sa Veľká Británia dostáva mimo hlavných hráčov v Európskej únii. Británia odmietla pristúpiť na dohodu o prehĺbení fiškálnej integrácie. Najskôr na ňu bola ochotná kývnuť, ale iba za cenu získania ústupkov od EÚ v oblasti rozhodovania o finančných záležitostiach, ktoré žiadala. "To, čo sa ocitlo na stole, nebolo v záujme Británie a tak som s tým nemohol súhlasiť. My nie sme v eurozóne, a ja som rád, že nie sme v eurozóne. K eurozóne sa nikdy nepripojíme a nikdy sa nevzdáme suverenity v takej miere, ako to robia iné krajiny," nechal sa po summite počuť premiér David Cameron. Cameron už pred cestou do Bruselu sľúbil, že neodsúhlasí žiadne reformy, ktoré by išli proti britským záujmom. Hlavný nesúhlas sa týkal prípadných zmien Lisabonskej zmluvy, ale aj daní z finančných transakcií, ktorá by poškodila londýnske finančné centrum City. Pre médiá je britské "NIE" oživením špekulácií o historickom rozkole a začiatku "dvojrýchlostnej" Európy. Podľa niektorých sa EÚ v piatok de facto rozdelila na štáty, ktoré eurom platia a na tie ostatné. |