Woodrow Wilson (demokrat, 1913 - 1921)
Dlh v čase nástupu do úradu: 1,2 miliardy dolárov (3,2 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 23,2 miliardy dolárov (31,6 percenta HDP)
Na výraznom zvýšení dlhu sa podpísalo najmä zapojenie Spojených štátov do prvej svetovej vojny. Po jej skončení vytvárali USA prevažne prebytkové rozpočty, čo viedlo k postupnému znižovaniu absolútnej výšky dlhu.
Franklin D. Roosevelt (demokrat, 1933 - 1945)
Dlh v čase nástupu do úradu: 20 miliárd dolárov (20 percent HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 260,1 miliardy dolárov (117,5 percenta
HDP)
Roosevelt prevzal úrad na začiatku hospodárskej depresie. Na rýchlom zvyšovaní štátneho dlhu sa v prvej časti jeho prezidentovania podpísali najmä novo zavedené sociálne programy. Ďalší rast dlhu spôsobilo zapojenie Spojených štátov do druhej svetovej vojny.
Harry Truman (demokrat, 1945 - 1953)
Dlh v čase nástupu do úradu: 260,1 miliardy dolárov (117,5 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 265,9 miliardy dolárov (71,4 percenta HDP)
Nominálna výšky dlhu sa počas Trumanovho prezidentovania zmenila len málo, vďaka rýchlemu rastu HDP sa ale znížila relatívna veľkosť dlhu voči výkonnosti ekonomiky.
Dwight Eisenhower (republikán, 1953 - 1961)
Dlh v čase nástupu do úradu: 265,9 miliardy dolárov (71,4 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 292,6 miliardy dolárov (55,2 percenta HDP)
Pokračuje znižovanie relatívnej hodnoty dlhu voči americkému HDP. V absolútnom vyjadrení sa dlh zvyšuje približne o mieru inflácie.
Gerald Ford (republikán, 1974 - 1977)
Dlh v čase nástupu do úradu: 483,9 miliardy dolárov (33,6 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 706,4 miliardy dolárov (35,8 percenta HDP)
V absolútnom vyjadrení prvýkrát prekračuje hodnota amerického štátneho dlhu 500 miliárd dolárov, zvyšuje sa aj pomer dlhu k HDP. Na zvyšovanie dlhu sa podpísala recesia, ktorá vypukla v dôsledku ropného šoku. Ford znižoval dane, a tým aj príjmy štátneho rozpočtu, s cieľom zastaviť rast nezamestnanosti.
Ronald Reagan (republikán, 1981 - 1989)
Dlh v čase nástupu do úradu: 994,8 miliardy dolárov (32,5 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 2,87 bilióna dolárov (53,1 percenta HDP)
Hodnota amerického dlhu prvýkrát prekračuje hodnotu jeden bilión dolárov, na konci druhého Reaganovho funkčného obdobia presahuje aj v relatívnom vyjadrení 50 percent amerického HDP a pod túto hodnotu od tej doby neklesne. Na zvýšení dlhu sa podpísali daňové škrty, ktoré pomohli k americkému hospodárskemu oživeniu a k zníženiu nezamestnanosti a miery inflácie. Na rast dlhu mala vplyv aj vrcholiaca studená vojna a preteky v zbrojení so Sovietskym zväzom.
George H. W. Bush (republikán, 1989 - 1993)
Dlh v čase nástupu do úradu: 2,87 bilióna dolárov (53,1 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 4,35 bilióna dolárov (66,1 percenta HDP)
Spojené štáty postihla mierna recesia spojená s rastom nezamestnanosti, kvôli ktorému Bush podpísal zvýšenie podpory v nezamestnanosti. Ďalšie výdavky znamenala aj prvá vojna v Perzskom zálive.
Bill Clinton (demokrat, 1993 - 2001)
Dlh v čase nástupu do funkcie: 4,35 bilióna dolárov (66,1 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 5,77 bilióna dolárov (56,4 percenta HDP)
Clintonovo prezidentovanie sa kryje s obdobím celosvetového hospodárskeho rastu. Spojené štáty vďaka nemu znížili relatívnu hodnotu svojho dlhu voči HDP, v absolútnom vyjadrení sa však dlh naďalej zvyšoval.
George W. Bush (republikán, 2001 - 2009)
Dlh v čase nástupu do úradu: 5,77 bilióna dolárov (56,4 percenta HDP)
Dlh na konci prezidentskej funkcie: 11,87 bilióna dolárov (84,2 percenta HDP)
Na zvýšení dlhu sa podpísali daňové úľavy, ktoré Bush schválil na úvod svojho prvého funkčného obdobia. Ďalší rast dlhu spôsobili zvýšené bezpečnostné výdavky spojené s protiteroristickými programy po útokoch na New York a Washington z 11. septembra 2001. Vyššie výdavky si vyžiadali aj vojny v Afganistanu a Iraku, ktoré začali za Bushova prezidentovania. Ku koncu druhého Bushovho funkčného obdobia zasiahla Spojené štáty najhoršej recesie od druhej svetovej vojny, kvôli ktorej administratíva prijala niekoľko balíčkov na podporu ekonomiky.
Barack Obama (demokrat, od 2009)
Dlh v čase nástupu do úradu: 11,87 bilióna dolárov (84,2 percenta HDP)
Očakávaný dlh na konci fiškálneho roka 2011 (k 30. septembru 2011): 15,47
bilióna dolárov (102,6 percenta HDP)
Obama rozšíril programy na podporu ekonomiky, ktoré prijal už Bush. To viedlo k ďalšiemu rastu výdavkov a americký štátny deficit tak za jeho prezidentovania v každom roku prekročil hranicu bilión dolárov. Analytici Bieleho domu predpokladajú, že ku koncu tohto fiškálneho roka presiahne dlh Spojených štátov hranicu 100 percent HDP.