India vykázala v prvom štvrťroku roku 2012 najslabší rast HDP za posledných deväť rokov, tj dokonca slabší ako v priebehu veľkej finančnej krízy. Pre tento vývoj existujú dva legitímne dôvody. Neschopnosť vlády urobiť potrebné štrukturálne zmeny a extrémne tvrdá monetárna politika indickej centrálnej banky.
Veľký problém súčasnej Indie je predovšetkým rozdielnosť vládnucich strán a ich neschopnosť vykonať potrebné reformy. Jedná sa o nutnosť odstrániť zhubné subvencie, ktoré zvyšujú fiškálny deficit a deficit bežného účtu, zároveň potom aj odčerpávajú domáce úspory, ktoré je primárne nutné alokovať do infraštruktúrnych investícií.
Ďalej ide o vysokú mieru korupcie, prieťahov vo vydávaní rozličných povolení autoritami a "nepriateľskej politiky" voči zahraničným investorom, ktorí by mali záujem o vstup na indický trh. Na tomto dôvode sa zhodujú takmer všetci. V minulosti však v tomto prostredí korporátna aktivita priamo bujnela. Čo sa stalo?
Je možné, že HDP na osobu však dosiahlo už takú úroveň, že bez zmien v regulačnom prostredí nebude možné rásť solídnym tempom ďalej a India sa zasekne nie v tzv "middle-income-trap", ale v "low-income-trap" . V tomto duchu hovorila aj posledná správa indickej centrálnej banky, tj že činitelia indického rastu sú nedotknuteľní, napriek tomu sa rast nemusí dostaviť.
Ilian Mihov z INSEAD poukazuje na fakt, že inštitucionálna kvalita brzdí ekonomický rast najmä od úrovne HDP okolo 10.000 USD / hlavu, do tejto doby môže ekonomika rásť dvojciferným tempom, pokiaľ sú aplikované správne makroekonomické princípy a politiky. Teda medzinárodné porovnanie nám hovorí, že Indiu nelimituje zlá kvalita inštitúcií, ale predovšetkým neschopnosť alokovať zdroje do infraštruktúry.
Po prevzatí ministerstva financií predsedom vlády Manmohanom Singhom medzi investormi panuje aktuálne optimizmus, že on by mohol byť schopný akcelerovať potrebné reformy. Predsa len, na začiatku deväťdesiatych rokov bol schopný iniciovať niektoré významné liberalizačné reformy. V minulom roku však Singh ako predseda vlády zlyhal a nechal sa pohltiť tlakom koaličných partnerov. Či dokáže zmenu smeru presadiť lepšie ako minulý minister financií, zostáva otázkou.
Existuje ale aj druhé vysvetlenie zníženého rastu. Podľa môjho názoru je ním extrémne prísna monetárna politika. Indická centrálna banka (RBI) sa pravdepodobne snaží donútiť vládu k zníženiu deficitov a vydiera ju držaním sadzieb extrémne vysoko. Teda niečo podobné ako bola nemecká Bundesbank po zjednotení Nemecka v roku 1990. Indická vláda totiž o reformách v posledných rokoch často len hovorila, ale úspory tiekli miesto do investícií skôr do populistických dávok, ktoré zvyšujú spotrebu.
India tak patrí medzi niekoľko málo krajín na svete, ktoré aktuálne majú invertovanú výnosovú krivku, tj krátke sadzby sú vyššie ako dlhé sadzby, čo je všeobecne jeden z niekoľkých predpokladov pre vznik recesie (banky si požičiavajú za viac, než za koľko môžu požičať von , preto je kreditný cyklus otupený).
Úroveň úrokových sadzieb stanovená centrálnou bankou navyše nie je vysoká iba relatívne voči dlhým úrokovým výnosom, ale aj absolútne. Ak očistíme úrokové sadzby jadrovou infláciou, nie spotrebnou infláciou, zistíme, že reálne úrokové výnosy sú na historicky veľmi vysokých úrovniach.
Jadrová inflácia je pravdepodobne oveľa lepšia pre určovanie reálnych sadzieb, pretože spotrebná inflácia je vysoko ovplyvnená cenami potravín. Pre diskontovanie investičných projektov tak dáva použitie jadrovej inflácie oveľa väčší zmysel.
Reálne úrokové sadzby sa pohybujú okolo 4%, čo nie je smrtiaca úroveň pre nové investičné projekty. Hlavným problémom je kombinácia vyšších sadzieb spolu s nadmernými výdavkami štátu smerom k spotrebe a neschopnosťou vlády zjednodušiť byrokratickú záťaž. S veľkou pravdepodobnosťou tak zostane investičná aktivita aj naďalej veľmi slabá.
Súčasné valuácia indického indexu Sensex sú pomerne atraktívne aj pri predpoklade 5% rastu HDP, teda "dlhodobej recesie v Indii". Problémom pre investorov však zostáva vládna politika preferujúca spotrebu, s tým narastajúci deficit bežného účtu a devalvácia indickej rupie. Akékoľvek výnosy na indexe môžu byť pri pokračovaní zlej makroekonomickej politiky štátu stratené na poli menovej konverzie, preto je vhodné investície do indexu menovo zabezpečovať.
Ako budúci pozitívny signál pre investorov vnímam pokles deficitu vládneho rozpočtu, jeho štrukturálnu zmenu v zmysle zníženia pomoci, rast investícií a akcelerácie vstupu medzinárodných firiem na indický trh. Do tej doby môžu byť investori ďalej rukojemníkom sľubov.
Autor je investičným špecialistom Best Buy Investments