1. Slovnaft Bratislava
Rafinéria Slovnaft bola čiastočne privatizovaná kupónovou metódou. Väčšinový balík akcií si ponechal štát. Firma potrebovala kapitál a nové akcie v rafinérii upísala EBOR. Po úpise nových akcií väčšinový balík od štátu v roku 1996 nadobudla spoločnosť Slovintegra Bratislava, ktorú vlastnili manažéri (51%) a zamestnanci podniku (49%). Keď sa Slovnaft dostal do ťažkosti kvôli konštrukcii úverovej zmluvy, jeho finančné problémy istý čas riešila Citibank. Finančné problémy podniku sa vyriešili postupným predajom firmy maďarskej skupine MOL.
2. VSŽ
Východoslovenské železiarne boli čiastočne privatizované kupónovou metódou. Väčšinový balík si ponechal Fond národného majetku SR (FNM SR). V dvoch etapách sa akcie FNM SR predali skupine manažérov zastúpených v niekoľkých firmách a firme zastupujúcej záujmy zamestnancov. Keď sa VSŽ dostali do problémov, väčšinu akcií nakúpili štátne podniky. Podnik sa rozčlenil na dve firmy, pričom sa vyčlenila podstatná časť aktív, ktoré sa predali U. Steel. Akcie VSŽ skoncentrovala skupina Penta Investments a vykúpila zvyšok akcií od malých akcionárov. Firmu zlúčila so Slovenským investičným družstvom.
3. Biotika Slovenská Ľupča
Biotika Slovenská Ľupča bola čiastočne privatizovaná kupónovou metódou. Fond národného majetku SR (FNM) si ponechal podstatnú časť akcií podniku. Biotika vydala konvertibilné obligácie, teda dlhopisy, ktoré sa po čase môžu a nemusia vymeniť za akcie, ale aj zamestnanecké akcie s prednostným právom na dividendy. FNM usporiadal tender na predaj akcií. Zúčastnilo sa ho viacero záujemcov. Majoritným akcionárom podniku sa stala spoločnosť GV Pharma.
4. Harmanecké papierne Harmanec
Podnik mal výhodu v tom, že už začiatkom deväťdesiatych rokov bol reštrukturalizovaný a sústredil sa na podstatu podnikania, výrobu hygienického papiera a upustil od ostatnej produkcie. V podniku bol väčšinový podiel investičných privatizačných fondov a menší podiel individuálnych akcionárov. Fondy predali svoje podiely skupine Eco Invest, ktorá expandovala do zahraničia. Eco Invest expendovala do zahraničia.
5. Plastika Nitra
Po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie bolo spolumajiteľom podniku niekoľko väčších investičných fondov. Akcie podniku patrili medzi populárne tituly na kapitálovom trhu.Skupina Harvard Capital and Consulting postupne skoncentrovala svoje podiely tak, že sa stala dominantným vlastníkom. Akcie podniku patrili svojho času medzi obľúbené tituly na Burze cenných papierov v Bratislave a iných trhoch s cennými papiermi.
6. Chemolak Smolenice
Po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie boli najväčšími akcionármi v podniku dnešná Prvá strategická (25%) a bývalý VÚB Kupón (28%). V októbri 1998 sa na mimoriadnom valnom zhromaždení podniku rozhorel konflikt medzi akcionármi. Riešili ho súdy. Skončil sa tým, že Prvá strategická vyhlásila verejný prísľub a odkúpila po 1000 Sk od firmy Istrofin, ktorá bola jedným z právnych nástupcov VÚB Kupón.
7. Ozeta Trenčín
V podniku Ozeta vystupovali dominantní vlastníci niekoľko veľkých privatizačných fondov. Dominantným fondom bol VÚB Kupón. Po zmene vlastníkov fondu, akcie podniku Ozeta skoncentrovala Penta Investments. Ozeta sa reštrukturalizovala a majetok prešiel do novej firmy Ozeta Neo. Vyŕobný areál v Trenčíne Penta ponúkla na predaj. Je opustený. Ozeta Neo pripadla manažérovi Penta Jozefovi Špirkovi.
8. Figaro Bratislava
Figaro Bratislava boli ako jediný podnik privatizovaný kombinovanou metódou. Väčšinový balík akcií získala firma zo skupiny Jacobs Suchard tak, že zvýšila základné imanie v podniku. V dôsledku toho získala v podniku dvojtretinový podiel. Pôvodné akcie vlastnené Fondom národného majetku SR išli do kupónovej privatizácie a niekoľko fondov a drobní akcionári vlastnili zvyšný tretinový podiel. Akcie postupne kupovali rôzni súkromní akcionári. Po niekoľkých sporoch s väčšinovým akcionárom takmer všetky akcie kúpila skupina Jacobs Suchard.
9. Lodenice Komárno
Akcie podniku Lodenice Komárno boli v prvej vlne kupónovej privatizácie rozdané tak, že 56% pripadlo fondom a 37% individuálnym investorom. Podnik po skončení kupónovej privatizácie sa dostal do postavenia keď bol súčasťou krížového vlastníctva – vlastnil akcie Slovenskej kreditnej banky a ona vlastnila akcie podniku. Podnik mal problémy s odbytom produkcie kvôli vojenskému konfliktu v bývalej Juhoslávii. Po krachu banky, začal mať problémy aj podnik. V konkurze ho kúpila skupina slovenských podnikateľov, ktorú zastrešuje rakúska súkromná banka Euram bank.