Európska únia a USA po rokoch "predrozhovorov" v najbližšej dobe začnú oficiálne rokovania o vytvorení najväčšej zóny obchodu na planéte. Ambiciózny obchodný blok má povzbudiť rast na oboch stranách kontinentu - prognózy hovoria, že v horizonte desiatich až dvadsiatich rokoch by mal v dôsledku dohody porásť európsky export o 73%, americký dokonca až o 94%. Rokovania však len začali a ani zďaleka nie je všetko vyriešené. O čo vlastne v rokovaniach ide? Pozrite si výber niektorých problematických oblastí, kde budú musieť Európania a Američania dosiahnuť dohodu.
1. Mäso
V EÚ musia byť všetky potraviny, ktoré obsahujú viac ako 0,9 percenta génovo modifikovaného podielu, špeciálne označené. Mnohé z USA dovážané mäso však bolo na geneticky modifikovanej sóji či kukurici aj odchované - a Európania chcú, aby bolo povinne špeciálne označované vetou "toto mäso pochádza z dobytka, ktoré bolo kŕmené geneticky modifikovanými plodinami". Američania sú však ostro proti a navyše chcú na európske trhy dovážať oveľa viac geneticky modifikovaných potravín ako doposiaľ.
2. Opäť mäso
Prasatá v USA bežne do stravy dostávajú do krmiva rastové hormóny, medzi inými Ractopamin, ktorý spôsobuje, že zvieratá rastú oveľa rýchlejšie a navyše nie sú ani tak tučné, keďže hormóny podporujú rast predovšetkým svaloviny. Ich mäso je tak kvalitnejšie a jemnejšie. V Európe sú však rastové hormóny zakázané a do bloku sa takéto mäso a ani jatočný hovädzí dobytok nesmie dostať.
Európa je však vo svojom boji proti "hormónovému mäsu" sama a pod čoraz väčším tlakom. Nielen kvôli práve prebiehajúcim rokovaniam o voľnom obchode s USA, ale aj zo strany OSN - organizácia v minulom roku stanovila limity na podiel rastových hormónov v bravčovom a hovädzom mäse, pričom hodnoty pod týmito limitmi sú považované za bezpečné.
3. Cukríky
V niektorých prípadoch je však situácia opačná - nie všetko, čo sa vyrobí v únii, môže aj na trh v USA. Príkladom je istá čerešňová umelá aróma používaná pri výrobe cukríkov proti kašľu - v USA je na "čiernej listine". Ďalším je oranžové farbivo z paprikového extraktu, ktoré nájdeme v niektorých bonbónoch s pomarančovou príchuťou.
4. Počítačové hry
Aspoň raz sa s nimi stretol asi každý - hry s tématikou budovania vlastnej farmy, mesta, či zariaďovania domu. Sú zadarmo, stačí si vytvoriť len konto na špecializovaných serveroch a hrať sa. Ich vývojári a poskytovatelia žijú z reklamy a predaja doplnkových produktov k hrám, niektoré z ich funkcií sú totiž spoplatnené. V doméne takýchto hier dominujú najmä Európania. IT Firmy v Amerike však majú aj túto oblasť v hľadáčiku a už požiadali o patent. Ak by ho chceli rozšíriť aj v EÚ, mnohé európske IT firmy by sa ocitli v problémoch.
5. Smerovky
Áno, rokovania sa týkajú aj takýchto zdanlivých maličkostí. V USA musia byť smerovky na zadnej časti kapoty automobilu červené, v EÚ naproti tomu žlté. Tu je možný len kompromis - obe strany budú akceptovať aj farby protistrany.
6. Syry
Američania považujú syry vyrobené zo surového mlieka za hygienicky rizikové a z tohto dôvodu ohrozujúce zdravie (napríklad s ohľadom na možnú nákazu baktériou Listerizóza). Na svoj trh preto púšťajú len syry vyrobené z pasterizovaného mlieka. To nechápu Európania na čele s "krajinou syrov", Francúzskom, kde je celý rad tradičných syrov vyrábaných z čerstvo nadojeného mlieka, ktoré sa v procese výroby zahreje na maximálne 40 stupňov. Pasterizáciou sa totiž zabijú okrem potenciálne škodlivých baktérií aj tie, ktoré výslednému syru dodávajú špecifickú chuť. V tomto prípade by riešením bolo špeciálne označovanie takýchto syrov v USA.
7. Kurčatá
Po porážke sú kurčatá umiestnené v roztoku veľmi chladnej vody s prídavkom chlórových chemikálií, ktoré majú okrem chladenia mäsa zaručiť aj dezinfekciu a ochranu pred množením choroboplodných zárodkov. Aspoň takáto je bežná prax v amerických hydinárskych podnikoch. V únii také niečo neuvidíte - táto technológia je pre svoju rizikovosť striktne zakázaná a kurčatá sa smú chladiť len studeným vzduchom. Má to však jednu nevýhodu - je to niekoľkonásobne drahšie ako americké "chlórované kurčatá". Ak sa Američania v rokovaniach presadia, tie možno onedlho uvidíme aj v našich chladiacich pultoch. Toto je však prípad, kedy má Európa "navrch" - jej vzduchom chladená hydina na americké trhy smie.
8. Rádiá
Rokovania o obchodnom bloku sa nevyhnú ani kultúre. Presnejšie vysielaniu v rádiách. Napríklad v takom Francúzsku musí až 60 percent hudobnej produkcie v éteri tamojších rádiách pochádzať od európskych umelcov. 40 percent dokonca z Francúzska. Polovica z toho, teda dvadsať percent, musí byť navyše najnovšia produkcia. Francúzsky model má jasný cieľ - nabúrať tradičnú americkú dominanciu v hudobnom priemysle. Krajina Galského kohúta v tom však nie je ani zďaleka jediná a celý rad členov únie zaviedol podobné opatrenia na ochranu svojej domácej kultúry. Európska "exception culturelle" je však tŕňom v oku Američanov, ktorí v tom vidia diskrimináciu svojich umelcov na kontinente. A hoci oblasť audivizuálneho priemyslu je zo súčasných rokovaní vynechaná, Európska komisia nevylučuje, že sa nakoniec do dohody o obchodnom bloku môže dostať - keď s tým budú súhlasiť európske vlády.
9. Lieky
Doteraz musel byť každý nový liek testovaný dvakrát - v Európe i Amerike. Schvaľovanie liečiv a klinické testy sú pritom extrémne drahé a ťahajú sa celé roky. S tým môže byť so vznikom bloku koniec, čo so sebou prinesie hneď niekoľko pozitív - pre farmaceutické firmy menej nákladov a pre pacientov kratší čas, kým sa budú môcť dostať k najnovším liekom.
10. Knihy
V niektorých európskych štátoch platia povinné, centrálne stanovené ceny na predaj kníh, vrátane tých elektronických. Príkladom je Nemecko, Francúzsko alebo Veľká Británia, kde sú ceny na knihách pevne vytlačené, výnimku majú len antikvariáty alebo výpredaje pri zrušení obchodu. Američania takéto pravidlá nepoznajú. Ich firmy pôsobiace v únii, napríklad Amazon, sa však aj tak musia cenovým pravidlám podriadiť. Práve v tejto oblasti budú rokovania zvlášť ťažké - na scénu totiž vstupujú záujmy kníhkupcov, vydavateľov a online predajcov.
Zdroj: Frankfurter Allgemeine Zeitung