Ešte pred pár rokmi bolo symbolom ekonomického úspechu. Silná koruna, nízka nezamestnanosť a vysoké exporty zaisťovali Švédsku štatút jednej z najbohatších európskych krajín so spoľahlivým sociálnym zabezpečením.
Dnes sa situácia obracia. Nezamestnanosť sa zvýšila nad osem percent, exporty v dôsledku silnej meny klesajú a čo je podľa ekonómov najhoršie, krajina sa v máji prepadla do deflácie, teda pasce poklesu cien. Aj preto sa švédska centrálna banka rozhodla koncom minulého týždňa pre radikálny krok – kľúčovú úrokovú sadzbu znížila na rekordné minimum štvrť percenta. „Je to dôkaz toho, že menové vojny pokračujú. Máme tu ďalšiu ekonomiku, ktorá sa snaží postaviť sa na nohy ultranízkymi úrokovými sadzbami a slabšou menou,“ zhodnotil tento krok Štokholmu Vladimír Pikora, hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance.
Dobrá správa pre exportérov
Centrálna banka Riksbank rozsahom zníženia úrokovej sadzby z 0,75 na 0,25 percenta doslova šokovala väčšinu expertov. Tí totiž očakávali konečnú hodnotu sadzby na úrovni pol percenta.
Hlavným cieľom tohto kroku bolo odvrátiť hrozbu deflácie, ktorá je nočnou morou každej ekonomiky. Práve tá sa naplnila v máji, keď ceny medziročne klesli o 0,16 percenta. A ak by Riksbank nezasiahla, podľa expertov by sa deflácia každý mesiac ešte viac prehlbovala.
Zníženie úrokovej sadzby je podľa centrálnej banky jasným signálom toho, že je odhodlaná menovou politikou dostať infláciu k cieľu, ktorým je úroveň nad dve percentá. Jedine tak sa podarí stabilizovať finančný systém a podporiť domácu ekonomiku.
Boj proti poklesu cien
Prvý krok Švédov sa pritom stretol s úspechom. Kurz švédskej koruny sa v priebehu pár dní prepadol na triapolročné minimum oproti euru.
Experti pritom odmietajú obvinenia, že Švédi sa takto razantne rozhodli vstúpiť do vojny s ostatnými menami. „Švédska centrálna banka to nerobí priamo a úmyselne. Znehodnotenie kurzu je len nepriamym vplyvom rastúcej miery inflácie. Je to jeden z dôsledkov, ktoré môžu pomôcť pri posilnení švédskej ekonomiky, napríklad zvýšením švédskeho exportu,“ potvrdil pre HN Johan Axelsson, analytik Švédskeho inštitútu pre zdravie ekonomiky.
Za pravdu mu dáva aj Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. „Hlavným motívom krokov švédskej centrálnej banky bol boj proti deflačným hrozbám, a nie zlepšenie konkurencieschopnosti,“ povedal pre HN.
Riziko realitnej bubliny
Švédsko pritom nebolo vždy na strane znižovania sadzieb. Ešte pred piatimi rokmi sa švédsky bankový systém rozhodol upustiť od tejto metódy a ísť proti prúdu. Zadlženosť domácností a realitný trh sa snažil korigovať cez zvyšovanie sadieb, za čo sa mnohokrát dočkal ostrej kritiky. Zvyšoval tak totiž nezamestnanosť a držal infláciu prinízko. Navyše nepomohol ani spomaliť zadlžovanie domácností.
Dnes má priemerná švédska domácnosť dlh vo výške 174 percent svojich príjmov. Len za desať rokov sa tak zadlženie domácností zvýšilo o päťdesiat percent. Aj sa preto od decembra minulého roka banka k znižovaniu sadzieb vrátila.
Krajine to však prináša novú hrozbu – prasknutie realitnej bubliny. „Rizikom by mohol byť prehrievajúci sa trh nehnuteľností s možnosťou vzniku bubliny, ktorá by mohla z dlhodobého hľadiska destabilizovať hospodárstvo,“ hodnotí Pánis.
Samotná centrálna banka preto poukazuje na to, že budú potrebné aj ďalšie kroky. „Ak chcete znížiť riziko, nestačí len prijatie opatrení na posilnenie odolnosti voči bankovému systému. Sú tiež potrebné opatrenia zamerané priamo na dopyt domácností po úveroch,“ dodala Riksbank.
Zaujímavosťou je aj fakt, že guvernér banky Stefan Ingves bol prehlasovaný vo voľbe znižovania úrokovej sadzby. Preferoval totiž skôr hodnotu 0,5 percenta. Stal sa tak prvým guvernérom, ktorého prehlasovali, odkedy banka získala v roku 1999 nezávislosť.