Niektorým európskym krajinám a producentom ocele začína dochádzať trpezlivosť. Rozhodli sa bojovať proti Číne, ktorá trhy starého kontinentu zaplavuje svojou oceľou. Do Európy prichádza s dumpingovými cenami, ktorých hodnota je nižšia ako výrobné náklady. To všetko sa pritom deje s požehnaním vlády v Pekingu.
Len za rok 2014 sa do Európy dostalo 4,5 milióna ton lacnej čínskej ocele. Vlani sa tento stav vôbec nezmenil. Výsledkom je, že európski producenti ocele prichádzajú o zákazky a sú nútení prepúšťať zamestnancov. „Nízka cena ocele z Číny je spôsobená nízkou cenou železnej rudy, obrovskými zásobami ocele a v neposlednom rade aj devalváciou jüanu, ktorá vyháňa čínskych producentov do Európy a Spojených štátov,“ tvrdí Lukáš Lóci, analytik spoločnosti Capital Markets.
Brusel sa púšťa do boja
Prognóza pre tento rok je pritom až nápadne podobná tým predošlým. Zdá sa, akoby čínskej oceli „za babku“ nič nestálo v ceste. Viaceré krajiny na čele s Nemeckom, Veľkou Britániou či Francúzskom sa tak pustili do boja s dumpingovým tovarom z Číny. Ako sa ukázalo, Brusel sa chystá naliehavé volanie krajín vyslyšať. Pripravujú sa viaceré úpravy, ktoré by kraľovanie čínskej ocele mohli zastaviť. Prvým zo série opatrení je zvýšenie dane až o 16 percent. Peking sa však proti tomu búri a požaduje, aby problém vyriešila Svetová obchodná organizácia. „Svetová obchodná organizácia (WTO) môže pomôcť únii zaviesť antidumpingové clo na produkty z tretích krajín. Dumpingové ceny však musia byť vyšetrovaním dokázané,“ tvrdí Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord. Jedným dychom však dodáva, že rokovania s WTO trvajú aj niekoľko mesiacov a Peking na ne reaguje obvineniami voči európskym predajcom v Číne.
Európski producenti ocele sa boja
Svoju nespokojnosť s prístupom Bruselu k doterajšej nečinnosti sa rozhodli prejaviť zamestnanci a zamestnávatelia nielen z oceliarskeho, ale aj hlinikárskeho či keramického priemyslu. Tým prekáža nielen to, že európsky trh zaplavuje lacný tovar z Číny, ale aj to, že táto krajina ako taká má nábeh na zisk statusu trhovej ekonomiky. Ak by jej ho Európa priznala, hrozilo by, že by musela zrušiť aj aktuálne antidumpingové opatrenia. Podľa Axela Eggerta, generálneho riaditeľa Európskeho združenia oceliarov, však krajina na takýto status nemá nárok. „Čína nie je trhovou ekonomikou. Nesplnila základné kritériá Európskej únie ani Svetovej obchodníckej organizácie, aby ňou mohla byť,“ tvrdí Eggert.
Čína má pritom nadmerný prebytok ocele. Vyprodukovala viac ako 400 miliónov ton, čo je skoro trojnásobne viac ako je dopyt Európskej únie. Menší európski producenti sa preto boja o svoju existenciu. „Firmy s menším kapitálovým vybavením by mohli skĺznuť do straty, ktorá by v konečnom dôsledku mohla viesť k bankrotu,“ konštatuje Tomčiak.
Aj Slovensko či Spojené štáty
Podobným problémom ako Európa čelia aj Spojené štáty americké. Tamojší producenti ocele sú tiež ohrozovaní cenami čínskej ocele, ktorej nemôžu konkurovať. Problémy spoločnosti U. S. Steel sa za posledný rok naplno prejavili. „Vývoj cien akcií materskej spoločnosti je v posledných rokoch zlý. Za posledný rok zaznamenali akcie prepad cien o 71 percent. Len od začiatku roka 2016 to bolo 14 percent,“ uvádza Tomčiak. Problémy materskej spoločnosti tak zasahujú aj jej dcéru v Košiciach, ktorej dlhodobo klesajú tržby. Podľa Tomčiaka sú ohrozené aj Železiarne Podbrezová.