Taliansko dnes čelí jednej z najväčších recesií v histórii, jeho ekonomika medzi rokmi 2007 a 2013 klesla asi o 8,5% HDP. Súčasná situácia je do značnej miery odrazom krízy v eurozóne a tvrdého uťahovania fiškálnej politiky, ku ktorému dochádza vo väčšine európskych krajín. Od roku 2007 sa tak primárna bilancia tejto krajiny zlepšila o 3,3% potenciálneho HDP, a to takmer výhradne ako výsledok zvyšovania daní. To, že Taliansko nie je schopné dostať sa z recesie, je ale podľa môjho názoru spôsobené hlavne jej "stratenou dekádou", počas ktorej neprebehli potrebné reformy na trhu práce a na finančnom trhu. Výsledkom je malá konkurencieschopnosť a pomalý rast produktivity. Kríza tak len vyzdvihla na svetlo to, čo Taliansko dlho ignorovala.
Z hľadiska merania konkurencieschopnosti sú zaujímavé najmä jednotkové náklady práce. V Taliansku tieto náklady vzrástli medzi rokmi 2001 až 2011 v porovnaní s jeho hlavnými obchodnými partnermi o viac než 23%. V Nemecku naopak došlo k poklesu o 9,7%. Konkurencieschopnosť danej krajiny sa zvyšuje, ak klesajú priemerné hodinové mzdy, rastie priemerná produktivita práce, klesá miera zdanenia práce či ak oslabuje nominálny kurz alebo dochádza k relatívnemu zvýšeniu DPH. Krajina tak môže napríklad pristúpiť k "fiškálnej devalvácii", v rámci ktorej zvýši sadzbu DPH pri dovozoch alebo zníži zdanenie práce.
| Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: USA sa po 40 rokoch približujú exportu ropy Rakúsko straší nálepka vratkých bánk Singer: Vlečúcej depresie sa neobávajte |
V roku 2000 bola cena hodinovej práce v Nemecku v porovnaní s Talianskom asi dvojnásobná. V nasledujúcich desiatich rokoch došlo ku konvergencii nominálnych miezd, produktivita ale tento trend nesledovala. V Taliansku došlo k jej úplnej stagnácii, zatiaľ čo v Nemecku nastal prudký rast. Odhliadnuc od vplyvu daní talianske jednotkové náklady práce rástli o 32,5% rýchlejšie ako v Nemecku. Nemecko navyše využívalo spomínanú fiškálnu devalváciu, zatiaľ čo Taliansko predstavovala opak.
Na počiatku bola teda práca v Taliansku oveľa lacnejšia a následne došlo k čiastočnej konvergencii. Problémom je to, že produktivita sa nesprávala rovnako. Podľa teórie by malo dochádzať k tomu, že rozvoj niektorých odvetví v zahraničí povedie k vyššej ponuke práce v domácej krajine a následne k tlaku na mzdy. V Taliansku bol ale vývoj opačný. V súčasnej dobe je veľmi populárne dávať vinu za problémy v tejto krajine Angele Merkelovej, Mariu Montimu, euru či uťahovaniu. K prehĺbeniu krízy určite prispeli cyklické faktory. Taliansko ale platí za to, že dlhodobo nebola schopné uskutočniť potrebné reformy, čo dusí inovácie a rast produktivity.
Autorom je Paolo Manasse.
Zdroj: VOX
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz