Viaceré americké cenové indexy majú klesajúcu tendenciu. Americký The Wall Street Journal (WSJ) uviedol, že prvýkrát je tento trend zreteľný po vyše piatich rokoch. Ale pokles cien spôsobený lacnou ropou a produktmi z nej má ďaleko od toho, aby prerástol do deflácie, ktorá už znepokojuje niektorých amerických ekonómov.
Hrozí poškodenie ekonomiky
Ministerstvo práce minulý týždeň informovalo, že v januári klesli výrobné ceny voči decembru o 0,8 %. V ročnom porovnaní stagnovali. Ročný index inflácie spotrebiteľských cien by mal v nasledujúcich mesiacoch klesať. Bude to jeden z dôsledkov prepadu ceny ropy na globálnom trhu.
WSJ pripomína, že ekonomiku môže poškodiť rovnako silná inflácia, ako aj deflácia, trvalý pokles spotrebiteľských cien, ktorá takisto signalizuje podlomenú kondíciu ekonomiky.
Široký a trvalý pokles spotrebiteľských cien, aký sa zaznamenal v minulom storočí na prelome 20. a 30. rokov počas veľkej hospodárskej krízy, môže priviesť ekonomiku k nebezpečnej dlhodobo zostupnej špirále. Charakterizuje ju pokles spotrebiteľských výdavkov, znižovanie zamestnanosti a potom znovu dochádza k repríze znižovania spotrebiteľských cien atď.
Niektorí ekonómovia už teraz vyslovujú obavy z nebezpečenstva deflácie, lebo jej prekonanie je oveľa ťažšou úlohou pri použití tradičných peňažno-politických nástrojov.
Je to krátkodobé
Vedenie Federálneho rezervného systému (FED), ktorý plní v Spojených štátoch úlohu centrálnej banky, na zasadaní svojho politicko-peňažného výboru 27. a 28. januára sa zhodlo na tom, že "pokles cien energetických produktov dlhodobo neovplyvní celkovú mieru inflácie" v krajine.
Reagovalo tak na obavy skupiny ekonómov, ktorí sa obávajú, že dlhodobá deflácia prispeje k poklesu miezd a cien. "K tomu vôbec nedôjde," uviedol Ian Shepherdson, hlavný ekonóm spoločnosti Pantheon Macroeconomics. Aby došlo k deflácii "na to treba, aby ceny klesali v širokom zábere. A v tejto chvíli k tomu vôbec nedochádza, nech by bola predstavivosť akokoľvek bujná".
Niekoľko širších cenových indexov vývoja spotrebiteľských cien zachytilo v roku 2009 na konci hospodárskej krízy medziročný pokles cien v maloobchode, ale potom došlo k vzostupu inflácie. Vtedy však obavy z deflácie boli medzi faktormi, ktoré viedli amerických centrálnych bankárov, aby FED nakúpil za bilióny dolárov dlhopisy washingtonskej vlády.
Japonsko zápasí s defláciou už desaťročia. A obavy z poklesu inflácie v eurozóne prinútili Európsku centrálnu banku, aby sa minulý mesiac rozhodla pre program rozsiahleho nákupu štátnych dlhopisov.
V Spojených štátoch sa medziročný zámer 2-% rastu inflácie nedarí dosiahnuť už takmer tri roky. Jej najnovší pokles v posledných mesiacoch odráža pokles cien ropy na svetovom trhu od júna minulého roku. V januári klesli medzimesačne o 10,3 % a ceny pohonných látok sa prepadli dokonca o 24 %. Ceny potravín klesli len o 1,1 %. A cenový index tovarov po vyradení sortimentu potravín a energie klesol medzimesačne len o 0,1 %.
V decembri bola ročná miera inflácie 0,8 %. Jej údaj za január bude známy až začiatkom marca.
Môže za to ropa
V minulosti sa k riziku deflácie v Spojených štátoch vyjadril aj šéf FED-u Ben Bernanke. V roku 2002 o ňom povedal, že k deflácii môže dôjsť len v prípade, ak ceny klesajú v širokom spektre indexov. Pokiaľ však dochádza k ich poklesu len v niektorom špecifickom sektore, pre ekonomiku ako celok nepredstavujú nijaký problém.
Janet Yellenová, nástupkyňa Bernankeho vo vedení FED-u, ešte v decembri konštatovala, že pokles cien produktov z ropy sa prejaví vo viacerých cenových indexoch "a môže sa prejaviť aj na miere jadrovej inflácie". Dodala, že "tieto vývojové trendy pokladáme len za prechodné".