Na Obchodnú ulicu sa Nay Elektrodom vrátil po dvoch dekádach. Ešte koncom roka 2012 tam otváral svoju prevádzku menšieho formátu a hovoril o návrate do známej lokality. „Predajne Nay na Obchodnej a Dunajskej ulici v Bratislave boli v 90. rokoch známe väčšine Bratislavčanov. V čase, keď sa kvalitná elektronika svetových značiek zaraďovala stále medzi nedostatkový tovar, boli tieto predajne ich hlavným zdrojom,“ písala spoločnosť pri tej príležitosti.
Dnes je všetko inak. Nay už na Obchodnej zavrel a jeho priestory čakajú na nového nájomníka. „Našim zákazníkom sme ponúkli možnosti ešte lepšieho nákupu v modernej predajni,“ vysvetľuje rozhodnutie Hana Búgelová z oddelenia marketingu spoločnosti Nay.
Podobne sa rozhodlo niekoľko ďalších predajcov a ich priestory aktuálne hľadajú nových prevádzkarov. Najvychytenejšia „nákupná ulica“ na Slovensku totiž na lepšie časy ešte len čaká. Namiesto luxusných predajní svetových značiek dnes na nej sídlia skôr predajne kebabov či záložne.
Dlhá história jednej ulice
Obchodnou tepnou sa stala po prvej svetovej vojne a odvtedy napĺňala funkciu, ktorú má aj v mene. Obchodná ulica v rokoch 2005 až 2006 prešla rekonštrukciou, počas ktorej dostala novú dlažbu i električkové koľaje. Keď sa však návštevníci po nej prejdú dnes, skôr ako nablýskané výklady na nich útočia vône z prevádzok s rýchlym občerstvením. Pascha kebab, Tulipán kebab, Happy kebab, Antalya kebab sú len niektoré z nich. „Momentálne je to ulica, kde sa neudomácnili slušné značky tovarov. Táto bazárovo-kebabová zmiešanina neslúži hlavnému mestu ku cti,“ vysvetľuje analytik agentúry prieskumu trhu Terno Ľubomír Drahovský.
Ulica podľa neho stráca charakter, ktorý má zakotvený v mene. Dnes je len prehliadkou lacného občerstvenia a tovaru. Okrem asi siedmich stánkov s kebabom sa tu totiž dá založiť majetok vo viacerých záložniach či rýchlo získať peniaze v Pôžičkarni. „Záložňa s predajom so zľavou 20 percent“ láka pútačom jedna z týchto prevádzok.
Nechýbajú ani salóny gélových nechtov, herňa s výrazným neónovým osvetlením či malé trhovisko s oblečením. „Je to jasný Balkán uprostred mesta. A pritom voľakedy mala Obchodná ulica svoj punc s obchodíkmi a kaviarňami aj v priľahlých uliciach,“ myslí si ekonomický analytik Jozef Orgonáš.
Nakupuje sa inde
Za súčasnou tvárou ulice stojí viacero faktorov. Okrem iného aj rozdrobenosť vlastníkov jednotlivých objektov. „V socializme podliehali nové prevádzky schváleniu miestnym národným výborom, ktorý udeľoval súhlas podľa toho, či zapadajú do konceptu. Dnes to nie je možné. Majitelia priestorov často pozerajú na rýchle euro, ktoré im prenájom prinesie, a nie na to, či to dáva ulici nejakú logiku,“ vysvetľuje Jozef Orgonáš. Ten tiež pripomína, že Obchodnej absolútne chýba možnosť parkovania, a tak sú návštevníci odkázaní na mestskú hromadnú dopravu.
Ulici určite neprospieva ani súčasný trend nakupovania v obchodných centrách. Tie neustále pribúdajú a za veľkými nákupmi spotrebitelia smerujú práve tam. „Na kúpyschopnosť má najväčší vplyv návštevnosť jednotlivých prevádzok, a tá je prirodzene limitovaná kratším otváracím časom v porovnaní s nákupnými centrami, zatvorením v nedeľu a, samozrejme, počasím,“ vysvetľuje senior konzultant oddelenia maloobchodných nehnuteľností spoločnosti JLL Daniel Kúth.
Miestu by podľa neho pomohol jednotný manažment a marketing zóny, jasné pravidlá na umiestňovanie reklamných banerov, výkladov a podobne. Kľúčovou by mohla byť koncepcia mesta. Hlavné mesto ani mestská časť Staré Mesto však na otázky HN, aké plány majú s ulicou, do uzávierky neodpovedali. „V dohľadnom čase nevidím možnosť na zlepšenie. Som skeptický,“ uzatvára Jozef Orgonáš.
5. Avenue v Bratislave? Zabudnite
Pavel Novotný, editor oddelenia Firmy & Financie, pre HN:
Atraktívna lokalita v centre mesta s výhľadom na Bratislavský hrad, zaujímavá architektúra domov, stáročná história i tradícia obchodovania. To všetko mohlo z Obchodnej ulice v Bratislave spraviť dôstojnú konkurenciu viedenskej Mariahilferstrasse či budapeštianskej Váci utca.
Určité pokusy tu boli v 90. rokoch, keď po páde železnej opony a vzniku samostatného Slovenska hľadali domáce i zahraničné obchody lukratívne adresy pre svoje predajne. Vtedy tu ešte neexistovali žiadne obchodné centrá. O Eurovei či Auparku mohli v tom čase Bratislavčania iba snívať. Obchodná ulica sa na čas naozaj stala centrom nakupovania nielen domácich, ale aj cudzincov.
Po príchode nákupných centier to však jednoducho nezvládla. Značky radšej zainvestovali viac peňazí, ale svoje predajne nasťahovali do moderných priestorov s istotou vysokej návštevnosti. Namiesto Obchodnej, ktorá býva cez víkend často poloprázdna, sa tešia permanentne plným shopping centrám.
Z Obchodnej tak nebude viedenská Mariahilferstrasse, newyorská 5. Avenue ani parížske Champs-Elysées. Tie si svoje meno budovali desiatky rokov a postupne sa naučili žiť v konkurencii obchodných centier.
Aké boli vlani najdrahšie ulice sveta (podľa výšky nájomného za nákupné priestory)
1. Piata Avenue – horná časť (NewYork)
2. Causeway Bay (Hongkong)
3. Avenue des Champs-Élysées (Paríž)
4.NewBond Street (Londýn)
5. Pitt Street Mall (Sydney)
6. Via Montenapoleoner
7. Ginza (Tokio)
8. Myeongdong (Soul)
9. Bahnhofstrasse (Zürich)
10. Stoleshnikov (Moskva)
55. Obchodná (Bratislava)
Zdroj: Cushman & Wakefield