Dlhová kríza hrozí najmä v Afrike, aktuálne však v menšej miere trápi aj niektoré európske krajiny. Na vine je neuvážené míňanie a benevolencia investorov, píše portál idnes.cz.
Grécko a dlhová kríza. Téma, ktorá v posledných týždňoch plní titulné strany väčšiny európskych i svetových denníkov. Hroziaci krach kedysi prosperujúceho štátu je pre mnohých senzáciou, pre iných je však odstrašujúcim príkladom toho, ako by nemalo vyzerať hospodárne riadenie krajiny.
Zloba Grékov, zatváranie bánk a nekončiaci kolobeh pomoci z Európskej únie však prehlušuje fakt, že s podobnými problémami sa potýka asi dvadsať štátov po celom svete. Vyplýva to zo štúdie britského hnutia Jubilee Debt Campaign, podľa ktorej navyše desiatky ďalších krajín môžu v nasledujúcich rokoch do podobných problémov spadnúť (kompletnú štúdiu v angličtine nájdete TU).
Podľa štúdie situácii nepomáhajú minimálne úrokové sadzby ponúkaných pôžičiek od vyspelých ekonomík. Tie totiž v kríze sa potácajúce štáty lákajú na ďalšie lacné pôžičky, ktoré však už tak zadlžené krajiny nedokážu splácať. Problém sa presúva zo súčasnosti do budúcnosti, ale neriešia sa dôvody ekonomických problémov.
"Od roku 2012 je jasne viditeľný nárast dlhu najmä v afrických krajinách," uviedla pre portál The Guardian Judith Tysonová z Overseas Development Institute. Niektoré zo štátov podľa nej využívajú jednorazové dohody o radikálnom znížení dlhov podpísanom lídrami G8 v roku 2005. "Dostali možnosť zmazania dlhov, aby mohli začať s čistým štítom," pripomína Tysonová.
Nezmyselné navyšovanie dlhu
Veľa štátov však podľa nej odvtedy opäť iba navyšuje dlh. Niektoré sa snažia investovať rozumne a v nasledujúcich rokoch sa im začnú peniaze vracať, iné však podľa Tysonovej iba využívajú kolobeh pôžičiek zo zahraničia. Ako príklad zlého nakladania s pôžičkami uvádza Ghanu, ktorá míňa bez rozmyslu.
Príkladom krajiny balansujúcej na hrane dlhovej krízy je tiež Tanzánia. Tá si veľké ekonomické problémy prežila opakovane počas 90. rokov. S finančnými injekciami prišlo pozdvihnutie ekonomiky, ktoré podporilo aj odpísanie dlhov zahraničnými veriteľmi. Od roku 2009 však Tanzánia opäť dlhodobo navyšuje objem zahraničných pôžičiek. Zatiaľ ich dokáže splácať.
Ekonomický rast Tanzánie je nanešťastie založený na vládnych ziskoch z exportu zlata a vzácnych kovov. Ceny týchto surovín však v poslednej dobe klesajú a s ním aj príjem do štátnej kasy. Už v roku 2018 tak môže byť Tanzánia podľa štúdie v rovnakej situácii, ktorú teraz rieši Grécko.
Ekonomické problémy v afrických krajinách sa Európy na prvý pohľad príliš netýkajú, aspoň čo sa týka vplyvu na život obyčajných ľudí. Práve zlá ekonomická situácia je však jedným z hlavných dôvodov súčasnej utečeneckej krízy.
Ľudia z ekonomicky kolabujúcich štátov sa snažia nájsť lepší život najmä v Európe. A to aj napriek tomu, že podľa súčasných dohôd členských krajín by ekonomickým utečencom nemal byť udelený azyl.
Globálna nerovnováha
Štúdia uvádza, že zahraničné pôžičky v súkromnom a vládnom sektore vzrástli z 11,3 triliónov v roku 2011 na 13,8 trilióna v minulom roku. Tento rok to potom podľa odhadov bude 17,4 trilióna dolárov. Objem pôžičiek tak za posledné roky vzrástol o tridsať percent, čo podľa ekonómov ukazuje na "globálne nerovnováhy", ktorá má podľa všetkého ďaleko do vyriešenia.
Tysonová pripomína tiež to, že väčšina afrických vlád prijala pôžičky s úrokovými sadzbami zafixovanými na nasledujúcich päť rokov. Ak však krajiny budú musieť prijmúť ďalšie pôžičky, celkom iste budú s oveľa vyššími úrokmi. "Určite budeme svedkami veľkých zmien v toku kapitálu. Niektoré z týchto krajín (balansujúcich na hrane dlhovej krízy) sú ekonomicky veľmi krehké," myslí si.
Na problematické a neuvážené pôžičky vo svojej polročnej správe upozorňuje aj Svetová banka. Podľa nej stačia menšie turbulencie na trhu a desiatky krajín sa razom ocitnú v problémoch.
zdroj: idnes.cz