Grécko sa chce naďalej dohodnúť na zmene podmienok splácania verejného dlhu s cieľom dosiahnuť jeho udržateľnosť Vyhlásil to v pondelok námestník ministra financií Dimitris Mardas.
Grécko v súčasnosti rokuje s medzinárodnými veriteľmi o reformách, ktoré musia Atény zaviesť, aby urýchlene získali peniaze z programu finančnej pomoci. Zástupcovia Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa gréckym návrhom zaoberali počas víkendu.
Podľa agentúry Reuters očakávajú, že potrvá ešte niekoľko dní, kým Atény predložia prijateľný dokument.
"Vláda sa nevzdala cieľa, ktorým je dosiahnuť udržateľnosť dlhu krajiny," povedal Mardas pre grécky denník Naftemporiki.
Verejný dlh Grécka vlani sa vlani vyšplhal na 177 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Nová ľavicová vláda v Aténach po nástupe k moci v januári vyzvala eurozónu na odpisy veľkej časti dlhu, v posledných týždňoch však táto problematika ustúpila do úzadia.
"Riešenia sú známe, alebo bude odpustenie dlhu, alebo sa predĺži splatnosť," povedal Mardas. Ako ďalšie možnosti spomenul naviazať splátky dlhu na výkon ekonomiky alebo exportu, do úvahy prichádza aj zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek. Verejný dlh Grécka podľa agentúry Reuters predstavuje 318 mld. eur.
Atény potrebujú získať zvyšné peniaze z medzinárodného úverového programu, aby odvrátili hroziacu platobnú neschopnosť. Veritelia však Grécku musia najskôr odsúhlasiť program reforiem. Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho
bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc.
Od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) Atény získala dva úverové programy v celkovom objeme 240 mld. eur. Poslednú splátku zhruba 7 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť, pokiaľ grécka vláda do pondelka nepredloží prijateľný zoznam reforiem. Podľa zdrojov oboznámených s problematikou Aténam bez uvoľnenia zostávajúcej pomoci vystačia peniaze iba do 20. apríla.