Ekonomikami Nigérie, Venezuely, Iránu či Ruska poriadne zamával masívny prepad cien ropy. Napriek tomu, že medzi najväčších producentov čierneho zlata vo svete patrí aj Nórsko, severskej krajine žiadne zásadné turbulencie nehrozia. Bude sa však musieť zmieriť s pomalším rastom ekonomiky v najbližších rokoch. Podľa globálneho inštitútu IHS uchráni nórsku ekonomiku hlavne domáca spotreba. „Očakávame, že výdavky ľudí na spotrebu budú v najbližších dvoch rokoch markantne rásť. Domácnosti sa totiž tešia s výrazného rastu reálnych miezd,“ vysvetľuje expert z IHS Raj Badiani s tým, že napomôžu aj neobvykle nízke úroky na úveroch. Po 2,2-percentnom raste hrubého domáceho produktu tak rast ekonomiky spomalí tento rok na úroveň 0,5 percenta. V budúcom roku by tamojšie HDP mohlo poskočiť o 0,7 percenta.
Krajine sa má dariť napriek tomu, že len vlani tamojšie ťažiarske spoločnosti odpísali desať tisíc pracovných miest. Pod silným tlakom poklesu cien ropy okrem toho dramaticky skresali investičné výdavky na tento rok. „Investičnú dieru“ by však mohol zaplátať štát a „neropný“ biznis. „Už od roku 2011 vidíme pomerne slušný nárast fixných investícií v krajine. A očakávame, že tento trend bude pokračovať aj v priebehu tohto a budúceho roka,“ skonštatoval Badiani. Hlavným ťahúňom v prípade investícií má byť realitný trh a vládne výdavky.
Aj Nórsko však čelí rizikám. Slabinou môže byť práve domáca spotreba, ktorá má udržiavať ekonomiku pri raste. Domácnosti v krajine totiž patria k tým, najviac zadĺženým v Európe. Splátky dlhov sú tu v priemere raz tak veľké ako disponibilný príjem Nórov. Okrem toho ubúda žiadostí o nové stavebné povolenia. To sa môže už za necelý rok pretaviť do útlmu na realitnom trhu.