Zavedenie európskych krízových mechanizmov, ako sú Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) a Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), sa ukázalo ako správne rozhodnutie. Tvrdí to šéf ESM Klaus Regling (na snímke). Podľa neho to potvrdzujú viaceré výsledky. Jedným z nich je napríklad to, že krajiny, ktorým tieto mechanizmy pomáhali, sú najreformnejšími krajinami v Európe, ale aj v rámci Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Mechanizmy im totiž prostriedky poskytujú na základe naplnenia určitých podmienok, medzi ktorými sú aj požiadavky na reformy.
Ako ďalej uviedol po pondelňajšom stretnutí s ministrom financií Petrom Kažimírom v Bratislave šéf ESM, kľúčové vo fungovaní spomínaných mechanizmov bolo, že všetky krajiny, ktoré boli v problémoch, sa podarilo udržať v eurozóne. "Ak by vystúpili, eurozóna by dnes bola iným miestom," povedal. Zavedenie stabilizačného mechanizmu zároveň vyriešilo "inštitucionálny dlh" v rámci eurozóny. Európska centrálna banka totiž nebola budovaná ako miesto poslednej záchrany pre krajiny, ale iba pre banky. Regling pritom priznáva, že krajiny zaradené do programov mohli byť kontroverzné, v konečnom dôsledku sa však poskytnutie pomoci cez stabilizačné mechanizmy ukázalo ako správny krok aj vzhľadom na náklady, ktoré museli niesť daňoví poplatníci.
Aktuálnou témou v súvislosti so stabilizačnými mechanizmami je pritom pomoc Grécku. Miestna vláda totiž zvažuje, že z programu vystúpi. Podľa Reglinga je prirodzené, že gréckej vláde sa zdá zaujímavé nasledovať kroky Portugalska a Írska, ktoré z programov vystúpili. "Grécko je však v trocha inej pozícii," tvrdí. Spomenul pritom najmä nedokončenú reformnú agendu, ktorej pokračovanie by radi videli aj predstavitelia eurozóny. Otvorenou otázkou zostáva aj to, koľko zdrojov ešte Grécko potrebuje, na čo odpovedia ďalšie posudky. "Budú pokračovať ďalšie rozhovory v rámci Eurogroup v novembri a decembri, kde sa rozhodne, ako ďalej," dodal.
Šéf ESM reagoval aj na vyjadrenia, že časť nevyužitých zdrojov z eurovalu by mohla byť využívaná na investície. Podľa neho by to však nebolo správne rozhodnutie. "Ako krízová inštitúcia musí mať dostatok voľných zdrojov," tvrdí. ESM pritom prirovnal k Medzinárodnému menovému fondu, ktorý má takisto až 80 % zdrojov nevyužitých. Navyše, využívanie peňazí z eurovalu inak ako na finančnú stabilitu by si vyžadovalo zmenu dohody o ESM a teda ratifikáciu 18 parlamentmi. "To by bolo veľmi ťažké dosiahnuť," hovorí. V tomto názore ho podporil aj minister financií Peter Kažimír, podľa ktorého treba hľadať iné cesty na podporu investícií. "V tejto situácii vnímame voľnú kapacitu ESM ako pozitívnu, pretože euroval funguje na báze odstrašovania. Tá kapacita má deklarovať, že sme schopní zasiahnuť v prípade krízovej situácie," povedal Kažimír.