Po páde komunizmu prešli štáty strednej a východnej Európy vývojom, ktorý zásadne zmenil ich ekonomiky. Z hľadiska životnej úrovne to bol obrovský skok, HDP na obyvateľa sa zvýšil na 65 percent oproti 49 percentám pred 25 rokmi.
„Napriek tomu, že sa tempo rozvoja tohto regiónu ukazovalo niekedy skôr ako jeden krok vpred a dva vzad, nesmieme zabudnúť, akú dlhú cestu tieto štáty prešli. Bývalé sovietske satelity sa stali plnohodnotnými členmi EÚ. K úplnej premene ekonomík prispel voľný pohyb tovarov, služieb a osôb," vysvetľuje Juraj Kotian, hlavný analytik Erste Group pre strednú a východnú Európu.
Od pádu Berlínskeho múru prešlo Slovensko veľký kus cesty. Aj keď v prvých rokoch samostatnej republiky (po 1. januári 1993) bola ekonomika v málo priaznivej pozícii, koncom 90-tych rokov začalo Slovensko svoju cestu dynamického ekonomického rastu a rozvoja. Podujalo sa zrealizovať ťažkú úlohu prechodu na trhovú ekonomiku a uspelo.
Tatranský tiger
"Rýchly rast HDP od roku 2000 a proeurópske reformy vyslúžili Slovensku prezývku ‘Tatranský tiger’," tvrdí Katrína Muchová, analytiča Slovenskej sporiteľne". Aj keď sa slovenská ekonomika dostala cez nedávnu finančnú a ekonomickú krízu v relatívne lepšom stave ako periférni členovia eurozóny, ešte má pred sebou dlhú cestu, aby sa znovu stala tigrom spod Tatier.
Spracovateľský priemysel, najmä automobilová výroba, už dlhší čas výrazne prispieva k rastu slovenskej ekonomiky. Priemyslu výrazne pomohol najmä prísun zahraničných investícií a rýchly rast produktivity práce v spracovateľskom priemysle. V ostatných rokoch sa v rámci slovenskej ekonomiky postupne zvyšuje aj dôležitosť informačného a komunikačného (ICT) sektora.
Podniká sa tu lepšie
Podnikateľské prostredie na Slovensku sa od roku 1993 v mnohom výrazne zlepšilo. V publikáciách Svetovej banky Doing Business, zverejňovaných od roku 2004, sa uvádza výrazné zlepšenie času potrebného na založenie podnikania, ako aj zjednodušenie mnohých procesov spojených so zakladaním a fungovaním firiem. Podľa najnovšej publikácie Svetovej banky Doing Business 2015 je založenie podnikania na Slovensku momentálne ľahšie ako v minulosti, keďže sa skrátil čas potrebný na registráciu na súde a zrušilo sa povinnosť overiť podpis u notára. V kvalite podnikateľského prostredia máme ešte stále isté rezervy V najnovšom rebríčku ale oproti minuloročnému hodnoteniu Slovensko o dve priečky pokleslo.
"Dôraz sa začína presúvať z pôvodného motoru rastu slovenskej ekonomiky - z priemyslu k inováciám. Práve podpora inovácií, výskumu a rozvoja sú kľúčom k dlhodobému stabilnému a udržateľnému ekonomickému rozvoju," dodáva Muchová.
K zvýšeniu rastu ekonomiky by pomohlo aj zvýšenie transparentnosti a menšia byrokracia. V hodnotení Svetového ekonomického fóra sa Slovensko umiestnilo veľmi dobre v posudzovaní makroekonomickej stability, zdravia finančného sektora a technologickej pripravenosti.
Kľúčové reformy
Okrem masívnych zahraničných investícií, od nemeckých až po čínske, pomohli rozvoju východnej a strednej Európy veľkou mierou aj európske fondy. "A nesmieme zabúdať ani na reformy. Kľúčová bola privatizácia, ktorá významne zvýšila podiel súkromného kapitálu na HDP z 10 percent na takmer 80 percent. Väčšinu hodnôt tak dnes vytvára súkromný sektor,“ dodáva Kotian.
Podľa analýzy Slovenskej sporiteľne stoja štáty z nášho regiónu v období dnešnej európskej stagnácie pred výzvou nájsť nové spôsoby rastu. Inak riskujú, že sa zastavia na priemernej úrovni, ktorá im znemožní dostihnúť Západ.
„Vôbec nejde o jednoduchú úlohu. Po kríze sú zdroje menšie a konkurencia tvrdšia. Staré modely rastu založené na výhodách nízkych nákladov veľmi rýchlo zastarávajú a vynárajú sa hrozby ako je napríklad znižovanie populácie v produktívnom veku,“ vraví Kotian.
Faktory rastu v strednej Európe
Vzhľadom k nepriaznivej prognóze rastu v Európe a nedostatočným investíciám súkromného sektora, volajú politici po výraznejšom podiele verejných investícií na oživení rastu a tvorbe pracovných miest.
Vlády štátov strednej a východnej Európy by podľa nich mali ako strategické priority sledovať investície do infraštruktúry, energetickú bezpečnosť a obranu a zároveň sa pripojiť k novej vlne efektívneho využívania energií. Či už sa to týka dopravy, energetiky, verejných budov ako sú školy a nemocnice, alebo diverzifikácie energetických zdrojov.
Eurofondy nás môžu priblížiť k Západu
Na financovanie projektov v týchto oblastiach by sa vlády mali pokúsiť v čo najväčšej miere využívať eurofondy. V programovom období 2014 až 2020 bolo pre štáty strednej a východnej Európy vyčlenených vo fondoch súdržnosti 167 miliárd eur. Nad rámec týchto fondov môžu získať aj mimoriadne finančné prostriedky z dotačného programu Connecting Europe Facility (33 miliárd). Schopnosť čerpania eurofondov však aj naďalej zostáva úzko spojená s mierou korupcie a kvalitou verejných inštitúcií. Preto je pre posilnenie kapacity čerpania eurofondov nevyhnutná reforma verejných inštitúcií spolu s iniciatívami proti korupcii.
Informačné technológie
Ďalším kľúčom k rastu je podľa analytikov Erste Group výrazné posilnenie sektora informačných a komunikačných technológií. Digitalizovaný svet vyžaduje, aby ekonomika aj spoločnosť držali krok s modernými komunikačnými technikami. Odrazovým mostíkom k rozvoji tohto sektoru v našom regióne budú investície do sieťovej štruktúry, pretože pevné a mobilné širokopásmové pokrytie je v strednej a východnej Európe vo všeobecnosti nižšie.
Za štvrťstoročie od pádu Berlínskeho múru sa Slovensko výrazne posunulo vpred. Ekonomika zvládla prechod na trhové hospodárstvo, podnikateľské prostredie sa zlepšilo a, v neposlednom rade, zvýšila sa životná úroveň obyvateľov krajiny. Napriek tomu máme ešte pred sebou dlhú cestu, keďže priestor na zlepšenie je stále veľký. Potrebujeme sa zamerať na dlhodobý a udržateľný rast ekonomiky, ktorý môžeme dosiahnuť pomocou inovácií, vedy a výskumu, čo prirodzene nadväzuje na náš doterajší ekonomický vývoj.