Donedávna bol najväčšou firmou sveta americký holding JPMorgan Chase, bankový dom s takmer stopäťdesiatročnou tradíciou. To už ale neplatí, podľa rebríčka verejných spoločností, ktoré zverejňuje spoločnosť Forbes, ho tesne predstihli dve komerčné čínske banky vlastnené štátom. Na prvé miesto sa posunula ICBC, teda Industrial and Commercial Bank of China, ktorá tento rok v máji disponovala aktívami prepočítanými na 2,8 bilióna dolárov (približne 2,17 bilióna eur).
Za ňou stojí trochu menšia China Construction Bank. Na štvrtom mieste sa umiestnila ďalšia americká spoločnosť, elektrotechnický gigant General Electric, takže aspoň najväčšia výrobná firma ďalej zostáva v Spojených štátoch.
Silná Čína
Prehliadka silných čínskych firiem však pokračuje: na ôsmom mieste figuruje Agricultural Bank of China. Štátna ropná spoločnosť PetroChina síce zaostáva za Exxon Mobilom aj Royal Dutsch Shel. Ale rovnako ako Sinopec-China Petroleum, ktorá disponuje najväčšími rafinérskym kapacitami v Ázii, ďaleko za konkurenciou nie je.
Mimočínský svet, s jadrom v USA a Nemecku a za výdatného prispenia Japonska a Kórey, drží prevahu, pokiaľ ide o veľké strojárenské a počítačové firmy, čo je svedectvom o pretrvávajúcej technologickej prevahe. Napriek tomu je uvoľnenie pozícií na samotnom vrchole rebríčka Forbesu ďalším signálom o presune centra svetovej ekonomiky na Východ.
Hrozba čínskych úverov
Návrat Číny na hospodárske výslnie ešte môže pribrzdiť tamojšia investičná bublina. Nedávno upozornil na zhoršujúce sa pomery investor Jim Chanos, ktorý stojí v čele hedžového fondu Kynikos Associates a pravidelne do Pekingu jazdí. "Dôvodom je úverový trh," vyhlásil s tým, že objem úverov v domácej mene tohto roku už dosiahol bilión dolárov, teda asi osminu objemu čínskeho hospodárstva.
Na druhej strane hospodárskymi problémami Pekingu, okrem starnutia populácie, sociálnej nerovnosti a tiež malej ziskovosti čínskych podnikov, strašia rôzni odborníci už niekoľko rokov a žiadny krach zatiaľ neprišiel. Nijako sa nenapĺňa ani päť rokov stará predpoveď slávneho amerického geopolitika Georgea Friedmana, ktorý okolo roku 2020 očakával rozpad Číny kvôli neprekonateľným rozdielom medzi izolovaným vnútrozemím a na zahraničný obchod orientovaným pobrežím.
V každom prípade ešte pred pár desaťročiami nástup čínskych firiem nikto neočakával, pretože klasickým obchodným spoločnostiam sa v Oriente dlho nedarilo rozvíjať. Ak áno, tak len v Kórei a Japonsku, ktoré sa najviac otvorili západným vzorom.
Zdroj: iHNed.cz