Eurozóna prežije odchod Grécka, ktorý bude zrejme nevyhnutný, ak sa po januárových parlamentných voľbách dostane k moci radikálna ľavicová strana Syriza. S takýmto ostrým posolstvom prišli cez víkend nemecké vládne kruhy. „Takémuto kroku sa nebude dať vyhnúť, eurozóna to však zvládne,“ citoval magazín Spiegel vysokopostavený zdroj nemeckej vlády.
Ide vôbec o prvé vyjadrenie z Berlína od dosiahnutia dohody s Aténami spred niekoľkých rokov, ktoré hovorí o odchode Grékov z eurozóny. Problémom je šéf Syrizy Alexis Tsipras, ktorý sa netají tým, že v prípade nástupu k moci sa odkloní od reforiem a rozpočtových úspor. Tie boli podmienkou veriteľov, ktorí Grécku poskytli v posledných troch rokoch na záchranu 270 miliárd eur.
Príchod Syrizy k moci, ktorá v aktuálnych prieskumoch vedie s viac ako 30-percentnou podporou voličov, je však otázny. Koalíciu s Tsiprasom odmietajú všetky strany, ktoré majú reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Ak sa však v Grécku predsa len dostane k moci populista a dá podmienky, ktoré EÚ nebude môcť splniť, tak únia bude musieť nájsť cestu, ako Grécko vypudí z eurozóny, povedal pre HN politológ Samuel Abrahám.
V takom prípade by sme „grécky exit“ na vlastnej koži pocítili aj my. Slovensko sa totiž na záchrane Grécka podieľalo sumou zhruba 1,5 miliardy eur. S týmito peniazmi by sme sa zrejme mohli rozlúčiť.
Podľa nemeckej vlády eurozóna zaviedla dostatok reforiem od regionálnej krízy v roku 2012, keď bol odchod Grécka prvýkrát aktuálny. Nemci, ktorí sú motorom menovej únie, sú totiž presvedčení, že máme dostatočné záchranné mechanizmy, ako prežiť odchod Grécka.
Čítajte viac:
Kto sa v Grécku pobije 25. januára o moc
Je chyba, že EÚ nemá páku na vyhodenie Grékov z eurozóny
Podobný názor majú aj ekonómovia. A to najmä vďaka krokom Európskej centrálnej banky, ktorá pred troma rokmi presvedčila investorov, že menovú úniu stoj čo stoj zachráni a nedôjde k jej rozpadu. „Keby Grécko odstúpilo z eurozóny, tak by to malo na euro krátkodobý vplyv. Podľa môjho názoru by to každopádne neviedlo k rozpadu eurozóny. Doba pokročila a Európska centrálna banka má dôveru investorov. O tom to všetko je, o dôvere,“ potvrdzuje Tomáš Menčík, analytik spoločnosti Cyrrus.
Navyše, nie je stopercentne isté, či sa šéfovi strany Syriza Alexisovi Tsiprasovi podarí zostaviť vládu. S radikálnou ľavicovou stranou totiž nie je ochotná spolupracovať žiadna iná politická strana.
Keď euro nestačí
Aj napriek novej vláde bude však musieť Grécko aj naďalej dodržiavať úsporné opatrenia nadiktované západnými veľmocami. „Nové voľby nezmenia dohodu, ktorú sme uzavreli s vládou. Každý nový premiér bude musieť dodržiavať dohodu dosiahnutú za predchodcu,“ odkázal Aténam nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
Ak by predsa len došlo k odchodu Grécka z eurozóny, viac ako jej rozpad prichádzajú do popredia iné scenáre. Napríklad dvojrýchlostná ekonomika. „Vystúpenie Grécka by pravdepodobne mohlo viesť k používaniu dvoch mien. Druhou menou by bolo opäť niečo umelé, ako to bolo v prípade eura,“ pripúšťa Menčík.
Hrozba z južnej Európy
Atény pred tromi rokmi spustili lavínový efekt problémov, ktoré zasiahli aj ostatné južanské krajiny, ako je Taliansko či Portugalsko. Vo vzduchu preto visí otázka, či súčasné turbulencie v Grécku nestiahnu so sebou opäť zvyšok eurozóny.
Podľa ekonómov by sa však rovnaká situácia dnes už nemala opakovať. „Súčasný rozdiel medzi výnosom nemeckého a talianskeho päťročného dlhopisu je na historických minimách. To znamená, že investori nemajú absolútne obavy o to, že by sa s Talianskom niečo dialo. Výnosy sú extrémne nízke aj pri vedomí toho, čo sa deje v Grécku. Znamená to, že investori momentálne nespájajú vývoj Grécka s budúcim vývojom Talianska,“ tvrdí Menčík.
Pomoc Grécku zahŕňa úverový balíček v podobe zhruba 270 miliárd eur, na ktoré sa skladali aj daňoví poplatníci zo Slovenska. Ak by tento úver Gréci nesplatili, tak by sa podľa Menčíka týmto úplne odpísali.