StoryEditor

Britské firmy sa pripravujú na odchod z únie

08.07.2013, 10:00
Po 40 rokoch chladného vzťahu uvažuje Veľká Británia o rozvode so zvyškom Európy.

Kým niektoré britské firmy by sa v dôsledku tohto kroku mohli ocitnúť v neľahkom postavení, iným by oslobodenie od dotieravej bruselskej regulácie mohlo dať priestor na dýchanie.

Za odchod zúrivo bojuje protieurópske krídlo vládnucich konzervatívcov, ktorí premiéra Davida Camerona dotlačili k sľubu usporiadať o britskom zotrvaní v Európskej únii referendum. Parlament by mal zajtra hlasovať o zákone, ktorý by vypísanie plebiscitu urobil povinnosťou pre prípad, že by si to Cameron rozmyslel. Na pozadí týchto udalostí sa začínajú vytvárať tabuľky ziskov a strát z britského členstva v EÚ.



Konečné rozhodnutie bude mať veľký vplyv nielen na britsky biznis, ale aj na nadnárodné korporácie investujúce v ostrovnom kráľovstve. Rad väčších spoločností a britských exportérov okrem radu pozitív vyzdvihuje výhody jednotného vnútorného trhu EÚ, ktorý odstránil mnohé obchodné bariéry a otvára prístup k 500 miliónom zákazníkov. Iné firmy, obzvlášť tie zamerané na domáci trh, si zase sťažujú na prehnanú reguláciu, ktorá im zbytočne navyšuje náklady. Tie idú podľa prepočtov britskej vlády do miliárd libier ročne.

Euroskeptický tábor konzervatívcov tvrdí, že miliardy libier, ktoré musí Londýn každoročne odvádzať do spoločnej európskej kasy, by našli ďaleko lepšie využitie doma v rámci expanzívnych opatrení. Oponenti namietajú, že aj zmienka o odchode vytvára neistotu, ktorá poškodzuje britské komerčné záujmy. Ministerský predseda sa snaží medzi oboma skupinami manévrovať. Chce znovu prerokovať základné zmluvy a vydobyť si od Bruselu ústupky v oblastiach ako zamestnanosť či hraničné kontroly. Potom vraj nechá o výsledku hlasovať britského voliča, nie však skôr ako v roku 2017, kedy už by nemusel byť pri moci.

"Potrebujeme iný vzťah, ktorý by odrážal udalosti v eurozóne a tiež priania a potreby krajín ako Británia," vyhlásil Cameron minulý piatok na summite v Bruseli. Dodal, že k navrhovaniu zmien vo vzťahu Londýn-Brusel si na pomoc prizval skupinu výkonných riaditeľov a ďalších významných postáv súkromného sektora.
 
Neistota nijako neprispieva výhľadu britskej ekonomiky, ktorá sa v prvom kvartáli tesne vyhla tretej recesii počas piatich rokov. Do Európy smeruje približne polovica britského exportu (150 mld GBP). Podľa prepočtov vlády je na obchod s únijnými krajinami nadviazaných 3,5 milióna pracovných miest, teda takmer každé desiate v Británii.

Niektoré spoločnosti sa kalkuláciami možného britského odchodu vážne zaoberajú. Top manažéri automobilky General Motors sa vlani rozhodovali, či zatvoria továreň v Británii alebo v Nemecku. Nakoniec rozhodli odpísať prevádzku na kontinente. Podľa zdrojov denníka Wall Street Journal by však bola uzavretá britská továreň, ak by sa Londýn rozhodol z EÚ vystúpiť. Podpredseda predstavenstva GM Stephen Girsky k tomu s miernou frustráciou uviedol: "Chceme len vedieť, čo sa chystajú urobiť, aby sme sa podľa toho mohli prispôsobiť."

Redakcia Patria.cz ďalej odporúča:

Šéf Bundesbank: ECB krízu v eurozóne vyriešiť nemôže

Postihne akcie marxistická hra o zisky?

Prečo Indovia stále kupujú zlato?

Niektorí britskí zákonodarcovia upozorňujú na to, že dopady finančnej krízy tlačia Londýn do opozície voči zvyšku členských krajín EÚ. Británia, ktorá hostí najväčšie finančné centrum v Európe, bola napríklad úplne prehlasovaná pri schvaľovaní pravidiel obmedzujúcich maximálnu výšku odmien bankárov. Zástupcovia bankového sektora uviedli, že prísne stanovené stropy by ich mohli prinútiť presídliť do Spojených štátov či do Ázie.

Obhajcovia britského členstva v EÚ poukazujú na výhody vnútorného trhu a tiež na obrovskú vyjednávaciu silu, ktorou blok 28 krajín disponuje na medzinárodnej aréne. Tá by sa mohla ukázať napríklad pri nedávno začatých rozhovoroch o zóne voľného obchodu medzi EÚ a USA. Londýn by sám ťažko mohol získať také výhody, aké si od Washingtonu môže vymôcť Brusel. Britská vláda tiež poukazuje na pozitívny efekt dohody EÚ o voľnom obchode s Južnou Kóreou, ktorý pre britské firmy odhaduje na 500 mil GBP ročne. V prípade dohodnutia zóny so Spojenými štátmi by mohli na clách ročne ušetriť až 1 mld GBP.

Zdroje: WSJ, Bloomberg)

Patria Online

Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financie-a-burzy, menuAlias = financie-a-burzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 13:49