Pred ôsmymi storočiami boli najmocnejší na svete. Ríša Džingischána siahala od Stredomoria až po Kórejský polostrov. Jeho vnuk Kublajchán sa dokonca vyhlásil za čínskeho cisára. Dejiny však priniesli pád a z krajiny urobili chudobný prívesok Sovietského zväzu. Nová doba však prináša nové možnosti - nesmierne nerastné bohatstvo radikálne mení tvár krajiny a ak bude využité správne, tamojšie obyvateľstvo môže vytrhnúť zo stáročnej chudoby. Vitajte v Mongolsku.
"Minegolia" je lákadlo
Nie je náhoda, že táto obrovská stredoázijská republika dostala prezývku "Minegolia" (angl. mine znamená baňa). Jej obrovské zásoby nerastného bohatstva do krajiny prilákali zahraničných investorov a kedysi panenskú prírodu zasiahol ťažebný ruch. Mnohí sa však obávajú, aby nestabilnápolitická scéna a skorumpované podnikateľské prostredie nezabili túto hus ešte predtým, ako začne znášať zlaté vajcia.
Panoráma hlavného mesta Ulanbátar. Moderné štvrte s mrakodrapmi stoja vedľa chudobných ghett s tradičnými jurtami. Snímka: Reuters
Nie je prekvapením, že krajinu si podrobujú Číňania - je to práve obrovský a po surovinách stále hladný južný sused, do ktorého smeruje až 85% mongolského exportu. Hospodárstvo krajiny raketovo rastie - v roku 2011 to bolo až 17% HDP, minulý rok však prišiel pokles - práve kvôli spomaleniu čínskej ekonomiky - na aj tak vysokých 12%. Tento rok sa však ekonomika mieri ku hviezdam, kedy napríklad prognostik Daniel Franklin z časopisu Economist prorokuje, že mongolské hospodárstvo sa vyšvihne až o pätinu.
Megaprojekt prinesie krajiny miliardy
Bude to kvôli obriemu ťažobnému poľu na juhu krajiny v púšti Gobi len pár kilometrov od čínskych hraníc, nazvanom Oyu Tolgoi (v preklade Tyrkysová hora). Ide o najväčšiu zahraničnú investíciu, akú krajina vo svojej relatívne krátkej nezávislosti zažila. Bude sa v ňom ťažiť meď a zlato a odhaduje sa, že toto nálezisko vygeneruje až tretinu terajšieho HDP krajiny ročne. Menový fond odhaduje, že Mongolsko zo ziskov náleziska dostane na poplatkoch, daniach a ťažobných právach až 71%.
Tyrkysová hora má začať produkovať už v polovici tohto roka a ak budú skúsenosti dobré, je viac ako pravdepodobné, že rok 2013 bude pre krajinu medzníkom. Pripravená je totiž armáda banníkov a celý rad projektov na úránové, uhoľné, strieborné a iné bane po celej krajine. "Ak všetko dobre pôjde, Mongolsko má nakročené k rýchlemu zbohatnutiu," komentoval perspektívy krajiny pre Bloomberg stratég Monet Capital Vidur Jain. Mongolsko by sa tak mohlo dostať zo skupiny nízkopríjmových ekonomík behom pár rokov.
Hus, čo nesie zlaté vajcia, sa vzoprela
Už teraz sa však ukazuje, že také bezproblémové to nebude. A nedostatok elektrickej energie, ktorá sa musí dovážať z čínskej provincie Vnútorné Mongolsko nie je tým najvážnejším. Vidina obrovského bohatstva už začína deformovať tamojšiu politiku. Voľby z júna minulého roka totiž nepriniesli víťaza, ktorý by mal v parlamente absolútnu väčšinu. Demokratická strana, ktorá v roku 1990 zvrhla prosovietsky režim sa tak musí spoliehať na menších koaličných partnerov - a práve tí ju tlačia do "nerastného nacionalizmu".
V projekte Tyrkysová hora hrá prím britsko-austrálsky ťažiarsky gigant Rio Tinto, ktorý do náleziska vložil už vyše sedem miliárd dolárov a prostredníctvom dcérskej firmy Turqoise Hill Resources vlatní väčšinu. Mongolsko vlastní zvyšných 34%, najnovšie správy však hovoria, že chce viac. Rio Tinto totiž navýšilo odhad ceny projektu až na 10 miliárd, čo by automaticky znížilo mongolský podiel. "Je čas zobrať Tyrkysovú horu do našich rúk," vyhlásil prezident Tsakhia Elbegdorj a spoločnosť obvinil hneď z niekoľkých vecí - že nezaplatila dane za minulý rok (spoločnosť sa bráni, že podľa dohody nemusí a vláde už dala preddavky), že zamestnáva príliš veľa zahraničných pracovníkov, že umelo navyšuje cenu projektu tým, že manažmentu platí astronomické honoráre.
Najnovšia roztržka má pritom hlbšie korene - súvisí so stále prítomným strachom z čínskej dominancie. Kvôli tomuto už v minulosti jeden obrí projekt padol - volal sa Tavan Tolgoi a šlo o ešte potenciálne lukratívnejší projekt uhoľnej bane. Aj v tomto prípade mala byť výhradným odberateľom Čína - a tá využíva svoju dominanciu, tlačí výkupné ceny čo najviac nadol, pričom mnohí upozorňujú, že chce z krajiny spraviť svoj ekonomický protektorát. Prezidentská voľby, ktoré sa budú konať už v máji, môžu túto nervozitu ešte zvýšiť.
Radikálna zmena
"Ťažobná horúčka" už radikálne mení tvár tejto kedysi pokojnej, len 2,8-miliónovej krajiny. Podľa štatistík Medzinárodného menového fondu sa v roku 2011 znížil počet obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby až o desať percent. V chudobe však stále ostáva až 30% Mongolov, ktorým hospodársky rast krajiny paradoxne nepriniesol nič dobré - rastúce ceny, divokú urbanizáciu, environmentálne problémy a čoraz viac bohato vyzerajúcich cudzincov. Mnoho ľudí ostáva žiť v tradičných stanoch bez prístupu ku kanalizácií a tečúcej vode.
A tak aj keď "mongolská zlatá hus" takmer určite nezomrie, keďže tamojšia vláda príjem z baní potrebuje, je pravdepodobné, že v budúcnosti bude oveľa nepríjemnejšia. Mongolsko stojí pred veľkou výzvou - aby ubránilo svoju nezávislosť a zároveň, aby jej obrovské bohatstvo prinieslo lepší život všetkým.
Zdroje: Bloomberg, The Economist, BusinessWeek